Sport11

Łukašenka: Alimpijskija hulni ŭ Łondanie stali sapraŭdnym rasčaravańniem dla ŭsiaho biełaruskaha naroda

Pra heta zajaviŭ Alaksandr Łukašenka 26 kastryčnika na Alimpijskim schodzie.

«My minułuju Alimpijadu prajhrali jašče doma z-za svajoj biesturbotnaści i samazaspakojenaści, — pryvodzić słovy Łukašenki pres-słužba prezidenta.
— Mnohija treniery ŭsio jašče spačyvajuć na łaŭrach staroj savieckaj sistemy, ničoha kaštoŭnaha nie raźvivajučy i nie nabyvajučy prahresiŭnych navykaŭ. U suśvietnym sporcie ŭsiaki zastoj viadzie da paražeńnia… Na minułym Alimpijskim schodzie ŭ liku inšaha staviłasia zadača zrabić praryŭ, revalucyju, kali chočacie, u sistemie padrychtoŭki spartsmienaŭ, adnak nastupiŭ spad».

«Vyśvietliłasia, što ŭ niekatorych spartsmienaŭ i ich trenieraŭ adsutničaje elemientarnaja adkaznaść i dyscyplina.

Akazvajecca, heta zaraza nie tolki trenieraŭ i spartsmienaŭ, ale i ŭsich śpiecyjalistaŭ, čynoŭnikaŭ ad sportu. Tak i zastałosia niezrazumiełym, čamu hulniavyja vidy sportu, jakim my nadajem vielizarnuju ŭvahu i jakija atrymlivajuć značnyja biudžetnyja srodki, navat nie prajšli adbor na Alimpijadu. Vyklučeńnie skłała zbornaja kamanda pa futbole, ale i jana nie pakazała ni charaktaru, ni poŭnaj samaaddačy», — zajaviŭ aficyjny lidar.

Pavodle słoŭ Łukašenki, niepryjemna ździvili pradstaŭniki adzinaborstvaŭ. Na čempijanatach śvietu i Jeŭropy jany vystupajuć dobra, a na Alimpijadzie pravalilisia.
Druhuju Alimpijadu zapar nie vykanali svaich abaviazacielstvaŭ fiederacyi boksa, spartyŭnaj himnastyki, parusnaha sportu, sinchronnaha płavańnia, nastolnaha tenisa i niekatoryja inšyja. Šerah spartsmienaŭ byli realnymi pretendentami na ŭznaharody, adnak nie zmahli realizavać svoj vysoki patencyjał z-za adsutnaści vytrymki i voli da pieramohi.

«Usie hetyja niaŭdačy šmat u čym tłumačacca raźjadnanaściu i ŭnutranymi razborkami ŭ kamandach.
A takoha być nie pavinna, heta Alimpijada, i tam nie miesca dla vyśviatleńnia adnosin», — skazaŭ Łukašenka.

«Tak, u nas jość šmat pytańniaŭ da sudziejstva ŭ Łondanie. Ale ŭsie spartyŭnyja čynoŭniki viedali i pavinny byli ŭličvać, kudy my jedziem i jak tam staviacca da spartsmienaŭ vysokaha ŭzroŭniu, jakija hatovyja adabrać miedali va ŭładnych ludziej», — zajaviŭ biełaruski kiraŭnik.

Pavodle jaho słoŭ, treba ŭličyć usie niedapracoŭki, atrymać uroki i efiektyŭna vyrašać zadačy, jakija stajać pierad spartyŭnaj hramadskaściu.

«Nie kryŭdziciesia, ale ź inšymi ludźmi ŭ kiraŭnictvie», — skazaŭ Łukašenka.

Kamientary1

«Tysiaču dalaraŭ za miesiac — realna». Kolki ciapier zarablajuć miedyki ŭ Biełarusi?10

«Tysiaču dalaraŭ za miesiac — realna». Kolki ciapier zarablajuć miedyki ŭ Biełarusi?

Usie naviny →
Usie naviny

U čata GPT zdaryŭsia masavy zboj1

Rasija ciapier nie trymaje na terytoryi Biełarusi vialikich vajskovych sił — Dziaržpahransłužba Ukrainy4

Cichanoŭskaja pakazała, jak hulaje ŭ padeł na korcie30

Ekanamist Lvoŭski nazvaŭ samuju niebiaśpiečnuju krainu16

U Pružanach sa stralaninaj zatrymlivali kiroŭcu biez pravoŭ1

Kaciaryna Andrejeva apublikavała pieršy dopis paśla vyzvaleńnia6

Apytańni pierad vybarami ŭ Kaardynacyjnuju radu pakazvajuć, što Łatuška zachavaŭ najvyšejšy davier hramadstva88

Ciače vada ŭ jarok. Na biadu, u Łahojsku taja vada — kanalizacyja

«Prahresiŭnaja Bałharyja» ŭčystuju pieramahła na vybarach. Hienierał Radzieŭ supakojvaje: Praciahniem jeŭrapiejski šlach, ale krytyčna8

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Tysiaču dalaraŭ za miesiac — realna». Kolki ciapier zarablajuć miedyki ŭ Biełarusi?10

«Tysiaču dalaraŭ za miesiac — realna». Kolki ciapier zarablajuć miedyki ŭ Biełarusi?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić