Hramadstva

Amal u pałovie zon adpačynku vyjaŭleny parušeńni sanitarnych norm

46,5% zon adpačynku Biełarusi majuć parušeńni sanitarnych norm, paviedamiła zahadčyca adździaleńnia kamunalnaj hihijeny Respublikanskaha centra hihijeny, epidemijałohii i hramadskaha zdaroŭja Iryna Žaŭniak 28 maja na pres-kanfierencyi ŭ Minsku.

Pavodle jaje słoŭ, čaściej za ŭsio heta niaŭčasnaja ŭborka terytoryi plaža; nieabchodnaść praviadzieńnia pakosu pustaziella, afarboŭki małych architekturnych form (hrybki, łaŭki i inš.); adsutnaść kantejnieraŭ dla zboru śmiećcia abo ŭtrymańnie ich nienaležnym čynam.

Jak paviedamiła Žaŭniak, u suviazi z vyjaŭlenymi parušeńniami nakładziena 10 štrafaŭ na bolš čym 3 młn. rubloŭ, vydadziena 280 pradpisańniaŭ, nakiravana 86 paviedamleńniaŭ u miascovyja orhany vykanaŭčaj ułady.

Pa stanie na 24 maja orhany sanepidnahladu abśledavali 98% zon adpačynku. Usiaho ŭ Biełarusi 565 rekreacyjnych zon.

Načalnik adździeła vykarystańnia i achovy vod Ministerstva pryrodnych resursaŭ i achovy navakolnaha asiarodździa Taćciana Śliž adznačyła, što zony adpačynku zvyčajna zaćviardžajucca rašeńniami miascovych vykankamaŭ da 1 červienia. Sioleta ŭ Viciebskaj i Homielskaj abłaściach zvyčajnyja terminy mohuć zrušycca na niekalki tydniaŭ z pryčyny šyrokaha raźlivu rek: dahetul zatopleny šmatlikija plažy kala Prypiaci i niama mahčymaści rychtavać ich da masavaha adpačynku.

Pavodle słoŭ Śliž, pry padrychtoŭcy da novaha kupalnaha siezona ŭ miescach masavaha adpačynku ŭ miežach vodaachoŭnych zon było ŭładkavana bolš za 450 aŭtastajanak, bolš jak 700 hramadskich tualetaŭ, bolš za tysiaču infarmacyjnych znakaŭ i bolš za tysiaču kantejnieraŭ dla śmiećcia.

Jak paviedamiła načalnik adździeła vadapravodna-kanalizacyjnaj haspadarki i dobraŭparadkavańnia ŭpraŭleńnia kamunalnaj haspadarki i enierhietyki Ministerstva žyllova-kamunalnaj haspadarki Valancina Kačanoŭskaja, viedamstva kuryruje 210 plažaŭ u rysie nasielenych punktaŭ. Akty hatoŭnaści da pryjomu naviedvalnikaŭ atrymali pakul 61% plažaŭ (astatnija byli zatoplenyja padčas pavodki). Na haradskich plažach raźmieščana 2.290 adzinak plažnaha abstalavańnia, 781 kantejnier, 259 hramadskich tualetaŭ, 137 aŭtaparkovak, 129 spartyŭnych placovak, 111 dziciačych hulniavych placovak. 84 plažy abstalavanyja pitnym vodazabieśpiačeńniem.

Kiraŭnik słužby pa dobraŭparadkavańni UP "Minskzielenbud" Anžalika Puzankova paviedamiła, što ŭ miežach stalicy ŭstanoŭlena šeść zon adpačynku — Zasłaŭskaje vadaschovišča, Pcič, Cna, Viača, Krynica i Drazdy. U hetych zonach adpačynku pracuje 25 plažaŭ. 25 maja ŭsie plažy byli pryznanyja hatovymi da ekspłuatacyi. Plažy na terytoryi Kamsamolskaha voziera sioleta nie ŭvajšli ŭ śpis zon masavaha adpačynku, adnak umovy dla kupańnia tam praduhledžanyja

Kamientary

Ciapier čytajuć

Zaŭtra pa Biełarusi mohuć prajści tarnada2

Zaŭtra pa Biełarusi mohuć prajści tarnada

Usie naviny →
Usie naviny

Kubak Biełarusi pa futbole vyjhraŭ BATE1

«Z zaradkami ŭsio z samaha pačatku pajšło nie tak». Biełarus raskazaŭ, jak jeździŭ na elektrakary ź Minska ŭ Taškient1

Kala minskaha aeraporta zaŭvažyli babra VIDEA2

Džon Travołta niečakana atrymaŭ hanarovuju ŭznaharodu ŭ Kanach

Biełaruscy pryjšoŭ padatak za sabak — 714 rubloŭ. Čamu tak šmat?6

«Niama mety pryniać usich biełarusaŭ śvietu». Jak pracuje pieršy biełaruski šełtar u Italii1

Mir i Niaśviž pieranasyčanyja turystami. Va ŭsim vinavatyja błohiery i sacyjalnyja sietki8

Na Zachadzie nie zaŭvažyli razrekłamavanych vyprabavańniaŭ rasijskaha «Sarmata». U MZS Rasii raskazali, nakolki jany da hetaha abyjakavyja9

Piensijanier z Homiela znajšoŭ u chatniaj schovancy «samyja naturalnyja» savieckija šakaładki14

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Zaŭtra pa Biełarusi mohuć prajści tarnada2

Zaŭtra pa Biełarusi mohuć prajści tarnada

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić