Sport

Apošniaja hastrol

Siońnia startuje płej‑of čempijanatu Biełarusi pa chakiei. Raniejšyja tury rehularnaha pieršynstva nia majuć značeńnia. Baraćba pačynajecca z nula.

Siońnia startuje płej‑of čempijanatu Biełarusi pa chakiei. Raniejšyja 55 turaŭ rehularnaha pieršynstva nia majuć značeńnia. Baraćba pačynajecca z nula.

Try vierchnija radki ŭ rehularcy zaniali mienskija «Kieramin», «Dynama» i «Junactva» — jany j majuć najlepšyja šancy na pieramohu ŭ płej-of.

Sioleta my ryzykujem ubačyć apošni paŭnavartasny pieršynstvo biełaruskaj ekstralihi. Naleta ź inicyjatyvy staršyni federacyi chakieju i ministra ŭnutranych spravaŭ Uładzimiera Navumava mienskija «Junactva» i «Dynama» abjadnoŭvajucca, kab vystupać u vyšejšaj lizie čempijanatu Rasiei z pravam vychadu ŭ superlihu. Zaduma nieadnaznačnaja, kali ŭličyć tempy ź jakimi apošnija hady raźvivaŭsia ŭnutrany biełaruski čempijanat i rehres rasiejskaha. «Junactva» naohuł sioleta stała pieramožcam Kantynentalnaha kubku. Biełaruskaje pieršynstvo ž zastaniecca va ŭrezanym vyhladzie, bo ŭ im budzie vystupać tolki dubl novaha «superklubu».

Adzinaj staličnaj kamandaj, jakaja znajšła mužnaść nie padparadkavacca, staŭ «Kieramin». Nia dziŭna, što pavodle vynikaŭ apytańnia na sajcie hazety "Priessboł" «Za jakuju kamandu vy budziecie zaŭzieć u płej‑of», upeŭniena pieramahaje mienski «Kieramin». Zaŭziatary lubiać śmiełych.

Mienskaje «Junactva» poŭnaje rašučaści dakazać, što zdolnaje stać čempijonam krainy čaćviorty raz zapar. Za letašni pravał choča reabilitavacca «Dynama», «Kieramin» vyjhraŭ rehularnaje pieršynstvo. Ambitnyja, jak zaŭsiody, mahiloŭskaje «Chimvałano», navapołacki «Chimik‑SKA» i «Homiel». Chiba tolki žłobinski «Metalurh» krychu vyłučajecca z hetaha śpisu, ale sam fakt vychadu kamandy u čverćfinał užo ŭ pieršym sezonie šmat pra što havoryć.

Na taki chakiej sapraŭdy varta schadzić i zvadzić tudy svaich dzietak, bo nieviadoma, kali nastupny raz biełaruskija amatary mohuć panazirać za takoj intryhoŭnaj raźviazkaj nacyjanalnaha pieršynstva.

Siońnia hulajuć:
«Kieramin» – «Metalurh» (pačatak a 18:30. Ladovy pałac, vulica Prytyckaha)
«Junactva» – «Homiel» (pačatak a 18:30. Kryty katok u parku imia Horkaha)
«Chimvałakno» – «Chimik‑SKA» (pačatak a 18:30, Mahiloŭ, Pałac sportu)
1 sakavika:
«Dynama» – «Nioman» (pačatak 18:30. Pałac sportu)

Seryi praciahnucca da troch pieramoh.
Inšyja matčy projduć 1 i 4 sakavika (druhi matč «Dynama» – «Nioman» adbudziecca 2 sakavika), a kali spatrebicca, to 5 i 7 sakavika.
Paŭfinały pačnucca 10 sakavika.
Finały pačnucca 20 sakavika i praciahnucca maksymalna da 31 sakavika (da čatyroch pieramoh).

Kamientary

Ciapier čytajuć

Aryštavany 75‑hadovy Źmicier Sańko — vieteran-vydaviec3

Aryštavany 75‑hadovy Źmicier Sańko — vieteran-vydaviec

Usie naviny →
Usie naviny

Byłoha viadučaha «Biełsata» zatrymali ŭ Polščy za narkotyki13

Minčuku patelefanavali ašukancy, a jon ich davioŭ. Dajcie heta pasłuchać svaim blizkim17

U Minsku zaćviŭ pieršy ciulpan

«Raspłakaŭsia i pačaŭ prasić prabačeńnia». Žychar Vilni raskazaŭ, jak złaviŭ 14‑hadovaha padletka, jaki pisaŭ «Vilnia naša»28

Maci biełarusa, jaki vajavaŭ suprać Ukrainy i byŭ aryštavany ŭ Biełarusi za zdradu dziaržavie, zapisała videa da Łukašenki9

U vioscy pad Łojevam na aharod śpikiravaŭ dron

Učora «Brama Minska» ledź nie papłyła pa dziŭnaj pryčynie

Zabirali pašparty i prymušali vadzić aŭtobusy. U Polščy raskryli złačynnuju hrupu, siarod paciarpiełych — biełarusy1

Kolki bojeprypasaŭ vypuścili ZŠA i ich sajuźniki ŭ Iranie — Ukraina tolki zajzdrościć6

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Aryštavany 75‑hadovy Źmicier Sańko — vieteran-vydaviec3

Aryštavany 75‑hadovy Źmicier Sańko — vieteran-vydaviec

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić