Usiaho patrochu

Kuplajecie na rasprodažach? Vyvučycie chitryki handlaroŭ!

Na rasprodažach pradajecca ŭsio — ad adzieńnia, abutku i kaśmietyki da bytavoj techniki i avijabiletaŭ. Ale tolki niamnohija spažyŭcy viedajuć, što kuplajučy tavary na rasprodažach, aščadžaješ zusim nie tak šmat, jak padajecca.

Iluzornaja ekanomija

Na rasprodažach klijenty mohuć raźličvać nie tolki na pryvabnyja ceny, ale i na mnostva inšych akcyj, jakija kramy ładziać pastajanna. Naprykład, na načnych rasprodažach bolšaść praduktaŭ možna kupić za pałovu cany abo sa značnaj źnižkaj. Kramy achvotna pravodziać takija akcyi — z adnaho boku, heta dazvalaje pazbavicca ad zalažałaha tavaru, z druhoha — zarabić na vysokaj naviedvalnaści, pradstaŭlajučy zaadno novyja kalekcyi.

Handlovaja inśpiekcyja Polščy, vyvučyŭšy sposaby pramocyi, jakija vykarystoŭvajuć handlary, vyśvietliła, što čverć ź ich skiravanyja na toje, kab prosta chutka pradać tavar i pry mahčymaści zarabić na klijentach.

Pradaŭcy viedajuć šmat sposabaŭ prymusić klijenta zapłacić šmat hrošaj i vyjści z kramy z pačućciom, što jon i sam chacieŭ heta kupić.
Najbolš časta pradaŭcy vykarystoŭvajuć nastupny pryjom: na rasprodažy jany infarmujuć pra 20-, 30-, 50- ci navat 70-pracentnyja źnižki, źmiaščajuć na cetliku zakreślenuju raniejšuju canu, a pobač — novuju. Ale kali b klijenty viedali canu tavaru pierad rasprodažam, jany b ubačyli, što jana roŭnaja novaj (kala 6% razhledžanych vypadkaŭ), vyšejšaja za tuju, jakaja była, kali tavar źjaviŭsia ŭ kramie (kala 1,5%), abo što tavar pa raniejšaj canie nikoli nie pradavaŭsia abo nie pradavaŭsia niepasredna pierad pačatkam pramocyi (kala 24%).

Vielmi časta byvaje tak, što ŭładalniki kramaŭ abviaščajuć rasprodaž z pryčyny likvidacyi kramy. Takaja infarmacyja časam visić niekalki miesiacaŭ abo źjaŭlajecca ŭ adnoj i toj ža kramie niekalki razoŭ na hod.

Časta taksama da niejkaha praduktu na rasprodažach prykładajecca «padarunak». Rekłama kryčyć, što vy atrymlivajecie na 20% bolš šampuniu, soku, — ale mała chto z pakupnikoŭ adznačaje, što košt takoha praduktu vyšejšy za canu taho, dzie «padarunka» niama. «Biaspłatny» pradukt, što dadajecca da pradavanaha (kandycyjanier da šampunia, kilišak da butelki napoja, misačka da šmatkoŭ), biaspłatnym nie źjaŭlajecca, tamu što ŭ hetym vypadku cana taksama vyšejšaja. Pavodle Handlovaj inśpiekcyi, u bolš čym 9% vypadkaŭ tavar z «biaspłatnym» dadatkam daražejšy, čym bieź jaho.

Jašče adzin chitryk — multyŭpakoŭka. Kali pieraličyć canu, naprykład, kožnaj butelki vady ŭ adnoj upakoŭcy, atrymajecca, što toj ža tavar, kupleny asobna, nasamreč byŭ by tańniejšy. Najbolš niepryjemna byvaje, kali cana na kasie adroźnivajecca ad bačanaj na palicy. Heta zdarajecca davoli časta.

Kamientary

Ciapier čytajuć

U vice-śpikierki Kaardynacyjnaj rady Lizaviety Prakopčyk sabrałasia $12 tysiač daŭhoŭ80

U vice-śpikierki Kaardynacyjnaj rady Lizaviety Prakopčyk sabrałasia $12 tysiač daŭhoŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Taksist admoviŭsia vieźci minčanku i jaje dzicia z aŭtyzmam10

Ci adnaviłasia biełaruskaje IT? Ličby pakazalnyja25

Hałoŭny korpus Nacyjanalnaha mastackaha muzieja Biełarusi płanujuć zakryć na rekanstrukcyju

Iran prapanavaŭ ZŠA adkryć Armuzski praliŭ i skončyć vajnu2

Viecier u Minsku valiŭ drevy, paškodžanyja čatyry aŭtamabili

Tramp pradkazaŭ, što iranskija naftapravody ŭzarvucca z-za spynieńnia prapampoŭki1

«Siamiejka sa Smalenska. Kryčali, što im treba jechać». Pjany pasažyr pabiŭsia z achoŭnikami minskaha mietro32

Kaciaryna Andrejeva raskazała, što ŭ kałonii im pakazali častku pres-kanfierencyi Kaleśnikavaj, dzie jana dziakavała Łukašenku7

Rasijskaha deputata pasłali na try litary na premii «Šanson hoda» VIDEA17

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U vice-śpikierki Kaardynacyjnaj rady Lizaviety Prakopčyk sabrałasia $12 tysiač daŭhoŭ80

U vice-śpikierki Kaardynacyjnaj rady Lizaviety Prakopčyk sabrałasia $12 tysiač daŭhoŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić