Hramadstva

Apublikavanaja kancepcyja adnaŭleńnia młyna i kaplicy ŭ Łošyckim parku

Hramadskaje abmierkavańnie architekturna-płanirovačnaj kancepcyi rekanstrukcyi kaplicy i młyna, raźmieščanych u Łošyckim siadzibna-parkavym kompleksie, startuje 1 śniežnia, pišuć «Minsk-Naviny».

Hetaj vosieńniu na terytoryi Łošyckaha siadzibna-parkavaha kompleksu adkrylisia adrazu niekalki abjektaŭ u rekanstrujavanych histaryčnych budynkach, jakija doŭhi čas stajali niezapatrabavanymi.

Tady ž staršynia Minharvykankama Uładzimir Kucharaŭ paviedamiŭ, što horad maje namier adnavić pazastałyja abjekty na terytoryi histaryka-kulturnaj kaštoŭnaści — młyn i kaplicu, jakija pakul što znachodziacca ŭ nienaležnym stanie.

I voś na abmierkavańnie minčan prapanavana kancepcyja, ź jakoj bačna, jak buduć vyhladać zhadanyja abjekty, što zachavalisia tolki častkova.

Pa fotazdymkach i archiŭnych materyjałach udałosia daviedacca, što kaplica-usypalnia Prušynskich, pabudavanaja ŭ XVIII stahodździ, ujaŭlała saboj vaśmihrańnik z šatrovym dacham, jaki zaviaršaŭ kupał na barabanie. Fasady byli dekaravanyja pilastrami, ścieny fasadaŭ zaviaršalisia frantonami ź lapnym dekoram, karnizam. Pakryćcio dachu było spačatku z hontu, a zatym — ź mietału. U takim vyhladzie kaplicu i płanujuć uznavić. Zachavaŭsia navat malunak akonnaj stalarki, jaki dazvolić adnavić jaje vyhlad.

Što datyčyć młyna, to heta byŭ 3‑paviarchovy cahlany nieatynkavany budynak pamierami prykładna 13 na 26 mietraŭ. Pabudavany jon pa prajekcie 1901 hoda. Hałoŭny fasad u toj čas dekaravali pilastry, mižpaviarchovyja ciahi, «sucharyki», akonnyja i dźviarnyja prajomy upryhožvali sandryki. Da budynka prymykała nievialikaja technałahičnaja prybudova z boku raki. Jana nie zachavałasia, ale pry restaŭracyi hety abjom płanujuć uznavić.

Pa prapanavanych materyjałach bačna, što ŭ budynku chočuć raźmiaścić nievialiki muziej z młynavym miechanizmam dla demanstracyi pracy histaryčnaha młyna. Taksama na troch pavierchach płanujucca piakarnia, kafieteryj, nievialikija kaviarni i bankietnaja zała, a taksama pamiaškańnie, dzie možna pravodzić majstar-kłasy.

Abmierkavańnie kancepcyi praciahniecca da 15 śniežnia ŭklučna. Dasyłać svaje vodhuki možna da hetaj daty pa adrasie: 220006, h. Minsk, vuł. Majakoŭskaha, 83, abo pa elektronnaj pošcie: [email protected].

Młyn u 1930-ja

Kamientary

Ciapier čytajuć

62‑hadovaja biznesvumen i miljanierka Iryna Ciareščanka padzialiłasia historyjaj svajho kachańnia z mužčynam, na 20 hadoŭ małodšym za jaje6

62‑hadovaja biznesvumen i miljanierka Iryna Ciareščanka padzialiłasia historyjaj svajho kachańnia z mužčynam, na 20 hadoŭ małodšym za jaje

Usie naviny →
Usie naviny

Madźjar zapatrabavaŭ adstaŭki prezidenta Vienhryi8

Voś jak jeŭrapiejcy i Kanada buduć dziejničać, kali ZŠA vyjduć z NATA29

Na Hrodzienščynie zatrymali praviarajučych — jany brali chabar za źnižeńnie štrafaŭ3

«Univiersitet praciahvaje svaju dziejnaść». EHU prakamientavaŭ abviaščeńnie siabie ŭładami Biełarusi «ekstremisckaj arhanizacyjaj»

U hetym hodzie da Dnia Pieramohi ŭ Hrodnie buduć farsiravać Nioman3

«Siabry pajechali, zastaŭsia tolki ja». Što trymaje ajcišnikaŭ u Hruzii ŭ 20263

Pamior narodny artyst Biełarusi Uładzimir Eknadzijosaŭ2

Dalar apuściŭsia da 2,81 rubla ŭpieršyniu za try hady3

«Nie adkryvajecca nifiha». Biełarusy skardziacca na padazronyja načnyja pieraboi z telehramam i jutubam7

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

62‑hadovaja biznesvumen i miljanierka Iryna Ciareščanka padzialiłasia historyjaj svajho kachańnia z mužčynam, na 20 hadoŭ małodšym za jaje6

62‑hadovaja biznesvumen i miljanierka Iryna Ciareščanka padzialiłasia historyjaj svajho kachańnia z mužčynam, na 20 hadoŭ małodšym za jaje

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić