U ZŠA ŭ avaryju trapiŭ hruzavik z łabaratornymi małpami. Častka žyvioł raźbiehłasia
U amierykanskim štacie Misisipi adbyłasia nadzvyčajnaja padzieja — na aŭtamahistrali trapiŭ ŭ avaryju hruzavik, jaki pieravoziŭ łabaratornych małpaŭ. Pavodle aficyjnych paviedamleńniaŭ, heta byli makaki-rezusy — vid małpaŭ, jakich časta vykarystoŭvajuć u navukovych daśledavańniach.

Paśla sutyknieńnia hruzavika niekalki kletak z žyviołami paškodzilisia, dziakujučy čamu častka małpaŭ vybrałasia na volu.
Kiroŭca mašyny paviedamiŭ palicyi, što hetyja žyvioły mohuć być niebiaśpiečnymi, bo jany nibyta zaražanyja infiekcyjnymi zachvorvańniami — hiepatytam S, hierpiesam i COVID-19.
Na hetaj padstavie palicyja papiaredziła žycharoŭ rehijonu, kab jany nie padychodzili da małpaŭ i nie sprabavali ich łavić. Tym, chto ŭdzielničaŭ u pošukach, vydali srodki indyvidualnaj abarony.
Adnak pradstaŭniki Univiersiteta Tulejn (štat Łuizijana), jaki zajmajecca daśledavańniami na žyviołach, abvierhli zajavy kiroŭcy. Jany patłumačyli, što hetyja małpy nie infikavanyja nijakimi chvarobami i nie naležać univiersitetu — ich prosta pieravozili pa damovie ź inšaj navukovaj arhanizacyjaj.
Niahledziačy na heta, ułady vyrašyli dziejničać aściarožna. Palicyja akruha Džeśpier raspačała šyrokamaštabnuju apieracyju pa pošuku i źniščeńni ŭciekačoŭ. Pavodle apošnich źviestak, bolšaść małpaŭ užo zabili, ale try ź ich jašče zastavalisia na voli. Dakładnaja kolkaść žyvioł, što znachodzilisia ŭ hruzaviku, pakul nie ŭstanoŭlenaja.
Avaryja adbyłasia 28 kastryčnika, ale abstaviny zdareńnia ŭsio jašče vyśviatlajucca. Pavodle słoŭ pradstaŭnikoŭ palicyi, daroha była ślizkaj, tamu, vierahodna, kiroŭca nie spraviŭsia z kiravańniem.
Heta ŭžo nie pieršy vypadak padobnaha charaktaru ŭ ZŠA. Raniej u štacie Vašynhton pierakuliŭsia hruzavik z vullami, u vyniku čaho na volu trapili kala 250 miljonaŭ pčoł, što taksama pryviało da paniki i vialikich ciažkaściaŭ dla miascovych žycharoŭ.
Kamientary