U Breście naprykancy červienia pačniecca rekanstrukcyja aŭtamabilnaha mosta cieraz raku Muchaviec u centralnaj častcy horada. Pra heta paviedamiŭ dyrektar Upraŭleńnia kapitalnaha budaŭnictva Bresta Ihar Kasiankoŭ, piša BiełTA.

Havorka idzie pra most, jaki złučaje bulvar Šaŭčenki i Varšaŭskuju šašu. Hienieralnym padradčykam vybrali «Mostaatrad №58» — filijał AAT «Mostabud». Damovu ź imi płanujuć padpisać 20 červienia, a ŭžo na nastupnym tydni pačać pieršyja raboty.
Rekanstrukcyja budzie prachodzić paetapna. Spačatku padrychtujuć placoŭku, pieraniasuć inžyniernyja kamunikacyi i abstalujuć budaŭničy haradok. Potym pačniecca budaŭnictva novaj častki mosta. Jaho płanujuć zaviaršyć da kanca nastupnaha hoda i adkryć pa hetaj častcy ruch. Paśla hetaha ŭ 2027 hodzie demantujuć stary most, a na jaho miescy pabudujuć druhuju častku novaha.
Prajekt finansujecca z kredytu Banka raźvićcia. U 2025 hodzie na raboty vydzielena kala 8,8 miljona rubloŭ. Uvieś prajekt raźličany na 43 miesiacy.
Brescki most praz Muchaviec byŭ pabudavany ŭ 1960‑ch hadach i ŭžo nie adpaviadaje sučasnym patrabavańniam. Novaja kanstrukcyja budzie z žalezabietonu, a centralnaja častka — mietaličnaj. U abnoŭlenym moście praduhledžanyja dźvie pałasy ruchu ŭ kožny bok (ciapier tolki adna), šyrejšyja tratuary dla piešachodaŭ i ravarystaŭ, novaje aśviatleńnie. Taksama pierabudujuć kolca na bulvary Šaŭčenki, pašyrać darožnyja pałosy z boku Varšaŭskaj šašy i zrobiać dadatkovyja zajezdy i źjezdy z mosta.
Ruch padčas rabot całkam pierakryvacca nie budzie, ale mahčymyja časovyja niazručnaści — naprykład, treba budzie pieranosić šmatlikija kabielnyja linii z boku bulvara Šaŭčenki.
Ciapier čytajuć
«Ja suprać. Movy, jakija pakinuli paśla siabie kałanizatary ŭ Afrycy, stali šlacham da cyvilizacyi». Aleksijevič adkazała, jak stavicca da admovy ad ruskaj movy va Ukrainie
«Ja suprać. Movy, jakija pakinuli paśla siabie kałanizatary ŭ Afrycy, stali šlacham da cyvilizacyi». Aleksijevič adkazała, jak stavicca da admovy ad ruskaj movy va Ukrainie
«Jak Volski prychodziŭ ź pieratrusam da Kołasa, a Krapiva i Hlebka danosili na kaleh». Apublikavanyja žachlivyja ŭspaminy Ryhora Biarozkina pra represii 1920—1940-ch
«Jak Volski prychodziŭ ź pieratrusam da Kołasa, a Krapiva i Hlebka danosili na kaleh». Apublikavanyja žachlivyja ŭspaminy Ryhora Biarozkina pra represii 1920—1940-ch
«U turmie ja lubiŭ vynosić śmiećcie». Historyja Mandeły, jaki razumieŭ, što niemahčyma zamanić voraha ŭ zasadu, kali nie viedaješ, jak myślać jaho hienierały
Kamientary