Litaratura

«Śpis na leta»: terapieŭtyčny padkast dla tych, u kaho školnaja prahrama adbiła cikavaść da biełaruskaj litaratury

Siarod sučasnych biełaruskich padkastaŭ, pryśviečanych litaratury, «Śpis na leta» zajmaje asablivaje miesca. U adroźnieńnie ad prajektaŭ, što fakusujucca na navinkach pierakładaŭ abo novaj biełaruskaj prozie, jon viartaje nas da tvoraŭ, što kaliści zadavali da samastojnaha čytańnia ŭ škole, ale mnohija abo nie adužali, abo za hady paśpieli zabyć. 

Viadoŭcy litaraturnaha padkasta «Śpis na leta» — Darja Bialkievič i Maryna Kazłoŭskaja. Skrynšot videa

Padkast, jaki vychodziŭ na prajekcie Wir.by, składajecca z 12 vypuskaŭ, kožny ź jakich pryśviečany adnamu z klučavych aŭtaraŭ biełaruskaj litaraturnaj tradycyi. U śpisie niama vypadkovych abo małaviadomych imionaŭ — tolki kłasiki: Janka Kupała, Francišak Bahuševič, Maksim Harecki, Vincent Dunin-Marcinkievič, Maksim Bahdanovič, Jakub Kołas, Kuźma Čorny, Ivan Mielež, Maksim Tank, Ivan Šamiakin i, narešcie, Uładzimir Karatkievič.

U kłasičnaj litaratury sa školnaj prahramy razam raźbirajucca paetka Darja Bialkievič i litaraturaznaŭca Maryna Kazłoŭskaja. Ich dyskusii budujucca na roŭnych, ale z roznych bakoŭ: Bialkievič hladzić na tvory praz pryzmu asabistaha ŭsprymańnia pieračytanych tvoraŭ, ułasnaha školnaha i prafiesijnaha litaratarskaha dośviedu, a Kazłoŭskaja, jakaja vałodaje prosta encykłapiedyčnymi viedami pra kožnaha litaratara i jaho tvorčaść, dadaje da razmovy hłyboki histaryčny i kulturny kantekst. 

Tut abiedźvie viadoŭcy — roŭnyja partniorki ŭ analizie i pieraasensavańni, i toje, što z abodvuch bakoŭ u studyi siadziać prafiesijanały svajoj spravy, vyklikaje asacyjacyi ź inšym viadomym litaraturnym padkastam — heta byccam litaraturny varyjant padkasta «Tak skłałasia histaryčna».

Padkast nie pieratvarajecca ŭ sproščany dapamožnik dla školnikaŭ: tut niama pierakazaŭ abo pošuku adkazu na pytańnie «što chacieŭ skazać aŭtar». Zamiest jaho hučyć bolš składanaje i važnaje pytańnie — čamu i ŭ jakich umovach pisalisia hetyja tvory. Heta dazvalaje zrazumieć nie tolki źmiest, ale i sens — časta stračany abo nie raspaznany ŭ školnym uzroście.

Viadoŭcy raźbirajuć, chto byŭ krynicaj usiaho ŭ biełaruskaj litaratury i navat samoj biełaruskaj nacyi, a chto, naadvarot, nie pakinuŭ prykmietnaha śledu ŭ tvorčaści nastupnych pakaleńniaŭ. Chto z kłasikaŭ byŭ sapraŭdnym navataram, a chto tolki išoŭ u nahu z časam. Adkul brali psieŭdanimy i jak asabisty žyćciovy dośvied aŭtaraŭ paŭpłyvaŭ na ichnija tvory.

Darja Bialkievič i Maryna Kazłoŭskaja nie zanurajucca ŭ pieralik faktaŭ ź bijahrafii, jak heta časta byvaje ŭ padručnikach. Jany malujuć partrety biełaruskich litarataraŭ šyrokimi mazkami — takoha abahulniajučaha pohladu časta brakuje. My majem šmat suchich encykłapiedyčnych artykułaŭ, abjomnych detalovych manahrafij i ŭzvyšanych ese, ale łakaničnyja i ŭciamnyja adkazy na pytańnie «chto ty hetki?» u dačynieńni da kłasikaŭ sustrenieš redka. U hetym sensie «Śpis na leta» zapaŭniaje važnuju łakunu va ŭsprymańni biełaruskaj kultury.

Časam hutarka viadoŭcaŭ zachodzić tak daloka, što jany žartujuć pra nieabchodnaść zaprasić u nastupnyja vypuski psichołaha — kab lepš razabracca ŭ kalektyŭnych nacyjanalnych traŭmach, što znajšli adlustravańnie i ŭ biełaruskaj litaratury.

«Śpis na leta» nie zaŭsiody kamplimientarny, jon paźbiahaje taho biezapielacyjnaha zachapleńnia, jakoje naviazvajecca ŭ škole. Tut adkryta havorycca pra kanjunkturnyja, prachadnyja tvory, sapraŭdnyja drynduški, stvoranyja pa zamovie partyi, pra mastackija chiby, jak nudnyja apisańni ci dublavańnie piersanažaŭ — i razam z tym prapanujuć tłumačeńnie, čamu ŭsio heta mieła miesca.

Padkast nie baicca skazać, što da tvorčaści niekatorych aŭtaraŭ prosta nie lažyć duša — i heta narmalna. Usio heta robić «Śpis na leta» nie tolki karysnym i intelektualnym prajektam, ale i emacyjna ščyrym.

Apošni, dvanaccaty vypusk, jaki pryśviečany Uładzimiru Karatkieviču i jaki ŭpieršyniu dazvalaje pabačyć samich viadoŭcaŭ, vyjšaŭ u vieraśni 2024 hoda. Heta aznačaje, što padkast zavieršany i dastupny ŭ poŭnym abjomie, biez doŭhaha čakańnia novych sieryj — jaho možna pasłuchać adnym załpam.

I choć prajekt aficyjna zavieršany, jon pakidaje adčuvańnie, što moh by mieć praciah. Pieralik aŭtaraŭ z školnaj prahramy daloka nie vyčarpany, i zaŭsiody možna było b abmierkavać tych, chto ŭ jaje nie trapiŭ, ale, mahčyma, zasłuhoŭvaje hetaha bolš, čym inšyja. U hetym sensie «Śpis na leta» — nie tolki padkast, ale i pačatak razmovy pra toje, jakim musić być školny biellit.

Pasłuchać usie vypuski padkasta možna na płatformach YouTubeSpotify, Jandeks.MuzykaApple Podcasts.

«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny

PADTRYMAĆ

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Heta była žyvaja kamiera sačeńnia». Što rabiła viciablanka Kaciaryna, kab vyzvalicca praz 5 hadoŭ zamiest prysudžanych 12 hadoŭ9

«Heta była žyvaja kamiera sačeńnia». Što rabiła viciablanka Kaciaryna, kab vyzvalicca praz 5 hadoŭ zamiest prysudžanych 12 hadoŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Intervju sa 100-hadovym doktaram Anatolem Zankovičam — pra žyćcio padčas Druhoj suśvietnaj i pracu chirurham u ZŠA5

Tramp zabaraniŭ ujezd u ZŠA hramadzianam 12 krain

Pamior Alaksandr Kłaskoŭski-małodšy7

U minskich kramach zaŭvažyli miasa ŭ pravakacyjnych upakoŭkach i biez markirovak. Adkul?1

Praciŭniki Cichanoŭskaj źbirajucca na kruhły stoł, kab vyrašyć, jak žyć dalej40

Na pracoŭnym stale ŭ Pucina staić kampjutar z apieracyjnaj sistemaj, jakaja ŭžo šmat hod nie abnaŭlajecca14

Cichanoŭskaja: Jany nie chočuć pieramoŭ, jany chočuć, kab my dobraachvotna pajšli ŭ turmy8

Tramp nieanansavana pierahavaryŭ z Pucinym: Pucin skazaŭ, i vielmi rašuča, što jamu daviadziecca adkazać na ataku pa aeradromach22

Novak Džokavič zrabiŭ čarhovuju parodyju na Sabalenka. Taja padyhrała2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Heta była žyvaja kamiera sačeńnia». Što rabiła viciablanka Kaciaryna, kab vyzvalicca praz 5 hadoŭ zamiest prysudžanych 12 hadoŭ9

«Heta była žyvaja kamiera sačeńnia». Što rabiła viciablanka Kaciaryna, kab vyzvalicca praz 5 hadoŭ zamiest prysudžanych 12 hadoŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić