Zdareńni

Maršrutčyka, jaki padmanuŭ harotnych žančyn na 68 tysiač rubloŭ, asudzili na čatyry hady

Jon pradstaŭlaŭsia pasažyrkam śviatarom, u jakoha ŭ aŭtakatastrofie zahinuła ŭsia siamja.

Ilustracyjnaje fota

Historyja pačałasia jašče ŭ 2016 hodzie. 48-hadovy žychar Maładziečanskaha rajona pracavaŭ kiroŭcam maršrutnaha taksi pa maršrucie Minsk — Niaśviž — Kleck — Siniaŭka.

U pracesie pracy jon znajomiŭsia z žančynami-pasažyrkami, pradstaŭlajučysia byłym śviatarom, raspaviadaŭ pra trahičnuju hibiel svajoj siamji ŭ aŭtakatastrofie i svaju «pašyranuju misiju» — dabračynnuju dziejnaść u dziciačym chośpisie ŭ Baraŭlanach.

Paśla znajomstva jon praciahvaŭ kantakty ŭ virtualnaj prastory, pryznavaŭsia ŭ kachańni i prasiŭ hrošy na «pachavańnie dziciaci z chośpisa», «apieracyju baćki ŭ Hiermanii» abo «reabilitacyju ŭ Maskvie».

Adna z achviar, žančyna z mužam-invalidam i dvuma niepaŭnaletnimi dziećmi, straciła bolš za 16 tysiač dalaraŭ. Inšaja addała ŭsie svaje źbieražeńni — 7500 dalaraŭ — na «ramont aŭtamabila».

Treciaja žančyna aformiła na svajo imia kredytnuju kartu «Chałva» i pieradała jaje złamyśniku. Jon karystaŭsia hrašyma, abiacaŭ papoŭnić rachunak, ale nie rabiŭ hetaha. Achviary byli vymušany ŭziać novyja kredyty, kab raźličycca z bankam.

Mužčyna taksama vykarystaŭ davier adnoj z žančyn, viedajučy jaje byłoha sužyciela, i vydumaŭ historyju pra jaho nibyta ciažkaje finansavaje stanovišča. Jon pierakanaŭ žančynu sabrać i pieradać jamu vialikuju sumu hrošaj, jakuju jon vykarystaŭ nie dla dapamohi, a jak zadatak za dom, jaki źbiraŭsia nabyć u hetaha sužyciela.

Jašče adna žančyna ŭziała kredyt na 5800 rubloŭ, kab jon adkryŭ svoj maršrut i nabyŭ mikraaŭtobus. Pieršapačatkova jon płaciŭ pracenty, ale potym źnik.

U vyniku piać žančyn źviarnulisia ŭ milicyju, a maršrutčyk uciok. Adnak u śniežni 2024 hoda jaho zatrymali supracoŭniki DAI padčas pravierki dakumientaŭ.

U ahulnym jon atrymaŭ ad achviar bolš za 68 tysiač rubloŭ. Hrošy byli vydatkavany na arendu kamfartabielnaha žylla, kuplu darahich hadžetaŭ, absłuhoŭvańnie prestyžnaha aŭtamabila i biaźbiednaje isnavańnie.

U dačynieńni da jaho zaviedziena kryminalnaja sprava pa č. 4 art. 209 UK (machlarstva ŭ asabliva bujnym pamiery). U sudzie jon całkam pryznaŭ vinu i raskajaŭsia.

Sud pryznačyŭ jamu pakarańnie — čatyry hady kałonii.

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Pajšli nach*j vy i vaš «Baćka», pi***asy!» Pjanyja pryhody zrabili armianina Jarvanda palitviaźniem. Ciapier jon zmahajecca z prablemami ŭ Polščy

«Pajšli nach*j vy i vaš «Baćka», pi***asy!» Pjanyja pryhody zrabili armianina Jarvanda palitviaźniem. Ciapier jon zmahajecca z prablemami ŭ Polščy

Usie naviny →
Usie naviny

Najchaładniej hetaj nočču było na Babrujščynie1

Maładaja bulba pa nierealnaj canie: čym ździŭlaje Kamaroŭka ŭ studzieńskija marazy

U Maskvie pryziamliŭsia sanitarny samalot, na borcie jakoha moža znachodzicca Adam Kadyraŭ. Śledam sieŭ samalot Ramzana Kadyrava2

Biełaruska paluje na tradycyjnyja samatkanyja pościłki va ŭsioj krainie — pahladzicie, kolki ekspanataŭ jana ŭžo vykupiła ŭ babul FOTY4

«Nivodnaha zvanka ŭnutr». Jak vyhladaje internet u Iranie i jak kraina ŭžo tydzień žyvie bieź jaho padčas pratestaŭ4

Błer i Rubia — siarod udzielnikaŭ «Rady miru» dla Hazy

Sa staradaŭniaj Pałykavickaj krynicy zabaranili pić: jaje niekali hajučaja vada ciapier moža zabić9

Administracyja Trampa razvažaje nad stvareńniem «Rady miru» dla Ukrainy pa prykładzie Hazy4

Chto byŭ architektaram Vialikaj piramidy ŭ Hizie?2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Pajšli nach*j vy i vaš «Baćka», pi***asy!» Pjanyja pryhody zrabili armianina Jarvanda palitviaźniem. Ciapier jon zmahajecca z prablemami ŭ Polščy

«Pajšli nach*j vy i vaš «Baćka», pi***asy!» Pjanyja pryhody zrabili armianina Jarvanda palitviaźniem. Ciapier jon zmahajecca z prablemami ŭ Polščy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić