Usiaho patrochu

Sabaki pamiatajuć nazvy svaich cacak na praciahu niekalkich hadoŭ — navukoŭcy

Asobnyja najbolš talenavityja sabaki mohuć prynieści cacku, jakuju nazavie jaho haspadar, navat kali nie bačyli jaje na praciahu dvuch hadoŭ.

Dogs remember the names of their toys for several years Sobaki pomniat nazvanija svoich ihrušiek nieskolko let Sabaki pamiatajuć nazvy svaich cacak na praciahu niekalkich hadoŭ
Fota: Mathew Coulton / pexels.com

Jak piša The Guardian, raniejšyja ekśpierymienty pakazali, što sabaki niekatorych parod vałodajuć vyklučnymi zdolnaściami da zapaminańnia słoŭ. Najbolš viadomy border-koli pa mianušcy Čejzier, jaki vyvučyŭ nazvy bolš za 1000 pradmietaŭ.

Ciapier ža navukoŭcy z Vienhryi vyvučyli kahnityŭnyja zdolnaści sabak i vyjavili, što niekatoryja ź ich mohuć zachoŭvać u pamiaci nazvy cacak, navat kali nie sutykalisia ź imi na praciahu dvuch hadoŭ.

Daśledavańnie, vyniki jakoha apublikavanyja ŭ časopisie Biology Letters, pakazała, što dla taho, kab sabaka zhadaŭ cacku pa naźvie praz praciahły čas, nie patrabujecca aśviažać jaho pamiać z dapamohaj častaj hulni z hetym pradmietam.

Dla svajho ekśpierymientu vučonyja ŭziali piać sabak, jakija ŭ chodzie raniejšych daśledavańniaŭ paśpiachova vyvučyli nazvy 12 novych cacak, jakija byli zatym schavanyja na dva hady.

Paśla takoha praciahłaha pierapynku haspadary sabak dastali hetyja cacki sa schovanki. Z-za taho, što niekatoryja cacki byli zhubleny, ich kolkaść była abmiežavana piaćciu pradmietami. Kožny haspadar sabaki raźmiaščaŭ staryja cacki ŭ asobnym pakoi, dadajučy da ich vosiem novych cacak sabaki. Zatym jon pierachodziŭ u inšy pakoj i prasiŭ svajho hadavanca pa čarzie prynieści adnu sa starych cacak, nazyvajučy jaje.

Ekśpierymient dla kožnaha sabaki pravodziŭsia dvojčy. Daśledčyki nazirali za tym, što adbyvajecca, pa videasuviazi.

Vyniki pakazali, što ahułam sabaki pravilna vybirali cacku ŭ 44% vypadkaŭ, a niekatoryja prademanstravali pośpiech u 60% vypadkaŭ, što pierasiahnuła čakańni vučonych.

Navukoŭcy padkreślivajuć, što sabaki sapraŭdy mohuć zapaminać nazvy pradmietaŭ, ale hety navyk ułaścivy nie ŭsim. Pryčyny, jakija lažać u asnovie hetaj zdolnaści, pakul zastajucca nieviadomymi.

Aŭtary źviartajuć uvahu, što ŭ sabak, jakija byli bolš talenavitymi, u bolšaści vypadkaŭ byli haspadary, što pravodzili ź imi bolš času.

Vučonyja śćviardžajuć, što ich adkryćcio moža mieć značeńnie dla razumieńnia evalucyi čałaviečaj movy, pakolki pamiać — adzin z klučavych elemientaŭ u jaje raźvićci.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Žonka ahienta-kachanka Anžaliki Mielnikavaj źviazanaja z arhanizacyjaj Ruskaja madel efiektyŭnaha spakušeńnia24

Žonka ahienta-kachanka Anžaliki Mielnikavaj źviazanaja z arhanizacyjaj Ruskaja madel efiektyŭnaha spakušeńnia

Usie naviny →
Usie naviny

«My ŭsie hasudaravy ludzi». Karanik na raźvitańnie zajaviŭ pra svaju viernapaddanaść14

Schiemy, pa jakich dziejničaje HB. Vyjšła rasśledavańnie pra picierskich sieksotaŭ FSB

Pamior 19-hadovy minski milicyjanier15

«Šmonu ŭžo niama»: jak ciapier praviarajuć biełarusaŭ na miažy ź Litvoj

U samym sercy Varšavy pačała svaju pracu biełaruskaja krama Vyraj1

«Mordy kisłyja. Što z tvaram?» Prapahandyst Pustavy znoŭ raźjušany biełarusami25

U Čačersku praviali pakazalny sud nad maładzionami, jakija sarvali čyrvona-zialony ściah1

«Sychodzić epocha navukovaha stendapu». Biesarab pra źniaćcie z pasady byłoha kiraŭnika Akademii navuk10

«Ranicaj kupiŭ dalary, uviečary ŭžo nie zdać». Ci źmieniacca praviły ŭ abmieńnikach i što banki robiać z «drennaj» valutaj1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Žonka ahienta-kachanka Anžaliki Mielnikavaj źviazanaja z arhanizacyjaj Ruskaja madel efiektyŭnaha spakušeńnia24

Žonka ahienta-kachanka Anžaliki Mielnikavaj źviazanaja z arhanizacyjaj Ruskaja madel efiektyŭnaha spakušeńnia

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić