Hramadstva1515

«Voś vy na mianie najazdžali, i što ciapier? Vy ŭ turmie, a dzie ja?» Jak Marzaluk naviedaŭ kałoniju

Deputat Pałaty pradstaŭnikoŭ sustrakaŭsia sa źniavolenymi kałonii № 15, jakaja znachodzicca pad Mahilovam. Pra sustreču sa słovaŭ viaźnia, jaki dahetul adbyvaje pakarańnie ŭ kałonii, raskazaŭ svajak, jaki prasiŭ nie nazyvać jahonaha imia, piša Radyjo Svaboda.

Pavodle krynicy, sustreča adbyłasia jašče ŭzimku, ale na voli źviestki pra jaje stali viadomyja tolki ciapier.

«Nas było bolš za 100, pryviali ŭ kłub i skazali, što budzie lekcyja z historyi vajny. Vyjšaŭ hety Ihar Marzaluk, ale z nas amal nichto jaho nie viedaŭ. Što jon deputat ci były historyk, viedali, moža, adzinki. Słuchali, jak zaŭsiody luboha lektara ci milicyjanta, u paŭvucha. A toj pastupova pačaŭ kryčać na nas, vučyć nas žyćciu. Kazaŭ: «Voś vy na mianie «najaždžali«, krytykavali mianie, i što ciapier? Dzie vy? U turmie siedzicie. A dzie ja?» Jak my z chłopcami zrazumieli, heta jon spračaŭsia z ujaŭnymi palityčnymi, jakich nasamreč na sustrečy amal nie było. Ja dyk bačyŭ tolki adnaho «žaŭtabiračnika», a inšych ja nie zaŭvažyŭ.

Dumaju, palityčnych na sustreču znarok nie puścili, a Marzaluku pra heta nie skazali. Jon ža ŭsio roŭna nie raźbirajecca, nie viedaje, što palityčnyja — z žoŭtymi birkami. Voś tak i słuchali tuju lekcyju. Marzaluk kryčaŭ na nas, a my maŭčali. Parazumieńnia jaŭna nie atrymałasia. Ja dyk słuchaŭ, a sam dumaŭ, što heta ty taki śmieły, bo vakoł mianty.

A ŭvohule ŭ mianie skłałasia ŭražańnie, što lektar byŭ napadpitku, bo vielmi chutka «zavioŭsia». I pa vyniku ŭ mianie (i nie ŭ adnaho mianie) zastałosia pačućcio kryŭdy. Chto ty taki, što na nas łaješsia, tym bolš kryčyš na svaich ža, palityčnych? Što jany tabie zrabili?» — tak, pavodle krynicy, raskazvaŭ jamu źniavoleny svajak.

U metach biaśpieki krynica prasiła nie nazyvać imia palitviaźnia, jaki prysutničaŭ na sustrečy źniavolenych kałonii z deputatam Iharam Marzalukom i musiŭ vysłuchvać jahonuju łajanku ŭ adras apazicyi. Pavodle krynicy, palitviazień padčas sustrečy nie skazaŭ ni słova.

Kamientary15

  • Byvały
    30.07.2024
    A ŭsio adno jon naš sukin syn. Nie rasiejski ni razu. Moža tamu i buchaje, što taksama pakutuje ad hetaha źvieździaca. Ja b navat ź im machnuŭ čarku.
  • mucha
    30.07.2024
    Voś z-za takich k majem toje što majem
  • byvały
    30.07.2024
    Jašče nie viečar. Siadzieš i ty.

Ciapier čytajuć

Partyja Trampa pieražyvaje sapraŭdny razhrom1

Partyja Trampa pieražyvaje sapraŭdny razhrom

Usie naviny →
Usie naviny

Staś Karpaŭ: Ujavicie na chvilinku, što na miescy Cichanoŭskaj apynuŭsia Prakopjeŭ. Abo Karač49

Krasulin: Ludzi ŭ biełaruskich turmach nie tak ryzykujuć, jak ukraincy, u jakich laciać rakiety32

66‑hadovamu ksiandzu ź Vilejki dali try hady. Jamu šyli «zdradu radzimie», a asudzili pa narodnym artykule 2

U Dniapry rasijskaja rakieta razburyła chośpis. Adtul evakujujuć nievylečna chvorych ludziej2

Łukašenka: Ja na pieramovach z amierykancami i jeŭrapiejcami kažu: «Ja hatovy pieraharnuć staronku»45

Trahiedyja ŭ ispanskim čempijanacie: hulec pamior u vyniku sutyknieńnia z hałkipieram

«Sił niama, resursaŭ niama, usie stamilisia». Łukašenka zajaviŭ, što vajna va Ukrainie ŭ najbližejšyja miesiacy budzie skončanaja24

U ZŠA pačynajecca vyrašalny dzień pramiežkavych vybaraŭ u Kanhres. Bolš za 50 miljonaŭ vybarščykaŭ užo prahałasavali1

Nad Kijevam stvaryli kupał REB suprać reaktyŭnych «Šachiedaŭ»1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Partyja Trampa pieražyvaje sapraŭdny razhrom1

Partyja Trampa pieražyvaje sapraŭdny razhrom

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić