Zdaroŭje22

Ci stała bolej paśla karanavirusa sardečna-sasudzistych zachvorvańniaŭ? Voś što zaŭvažyli biełaruskija daktary

Nie darma ŭ miedycynie ŭviali termin «postkavidny sindrom».

Karanavirus moža ŭdaryć pa sardečna-sasudzistaj i imunnaj sistemam. Fota: Jose Colon Anadolu Agency via Getty Images

Dyrektarka RNPC «Kardyjałohija» Natalla Mićkoŭskaja zhadała, jak u pačatku pandemii COVID-19 joj zvanili kanadskija kalehi i raskazvali ab vysokich pakazčykach paražeńnia sardečna-sasudzistaj sistemy. U toj čas u biełaruskich ustanovach asnoŭnaja ŭvaha nadavałasia patałohijam lohkich, bo mienavita jany byli pryčynaj značnaj śmiarotnaści.

«U vyniku [pandemii] my majem prablemy z centralnaj niervovaj, sardečna-sasudzistaj, imunnaj sistemami. Vidavočna bolš vysokaje zachvorvańnie na zvyčajnyja virusnyja infiekcyi ŭ postkavidny pieryjad. Nie darma ŭ miedycynie ŭviali termin «postkavidny sindrom», —

adznačyła Mićkoŭskaja ŭ intervju na «Biełaruś 1».

Natalla Mićkoŭskaja Natalia Mitkovskaya Natalja Miťkovskaja
Natalla Mićkoŭskaja. Skryn videa: BelarusOneTV / YouTube

Pa słovach doktarki, postkavidny sindrom charaktaryzujecca takimi prajavami, jak słabaść, źnižeńnie pamiaci, vynoślivaści fizičnych nahruzak, arytmija.

Mićkoŭskaja dała rekamiendacyi ludziam, jaki chvareli na kavid. U pieršuju čarhu — vieści zdarovy ład žyćcia:

«Čałaviek pavinien spynić kureńnie, mienš užyvać ałkahol, bolš ruchacca, byvać na śviežym pavietry. Heta banalnyja rečy. Pasprabujcie ich realizavać».

Kamientary2

  • Ekspertesa
    26.06.2024
    Vidavočna mnie
  • bolš ruchacca
    26.06.2024
    ) bo ja słoŭ nie znajšła, jak by heta miahčej skazać... bo Red. nie prapuścić. itak jany apošnim časam nadta žestačajšyja

Ciapier čytajuć

Zavadčanin Ihar, jaki viartaŭsia dadomu buchim, upieršyniu ŭ žyćci jedzie za miažu. A jašče jon chałasty7

Zavadčanin Ihar, jaki viartaŭsia dadomu buchim, upieršyniu ŭ žyćci jedzie za miažu. A jašče jon chałasty

Usie naviny →
Usie naviny

Ekskursavodka raskazała, jak vychoŭvaje dačku pa-biełarusku i składaje dla jaje piesieńki pra štodzionnyja rytuały15

Telefonnaj razmovy Pucina i Trampa pakul nie płanujecca

Ukraina atakavała NPZ u Syzrani i marski port u Krasnadarskim krai

Jak žyvuć ludzi ŭ samaj chałodnaj vioscy płaniety — tam byvaje minus 71°C5

Siońnia projdzie losavańnie čempijanatu śvietu pa futbole. Upieršyniu ŭ im voźmie ŭdzieł 48 kamandaŭ

«Dobryja naviny ŭ najbližejšyja tydni»: Vens zaintryhavaŭ zajavaj adnosna vajny va Ukrainie.15

«Roŭna ŭ toj momant». Irłandyja rasśleduje palot nieviadomych dronaŭ kala maršrutu samalota Zialenskaha1

Štučny intelekt pieravaročvaje pornaindustryju13

Čatyry krainy nie buduć udzielničać u Jeŭrabačańni-2026, pratestujučy suprać dopusku Izraila15

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Zavadčanin Ihar, jaki viartaŭsia dadomu buchim, upieršyniu ŭ žyćci jedzie za miažu. A jašče jon chałasty7

Zavadčanin Ihar, jaki viartaŭsia dadomu buchim, upieršyniu ŭ žyćci jedzie za miažu. A jašče jon chałasty

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić