Śviet1010

Bajalisia, što indyjcy ich apiaredziać. Ekśpiert abvinavaciŭ u krušeńni «Łuna-25» čynoŭnikaŭ i kaśmičnuju honku

Adkaznaść za niaŭdaču, jakaja napatkała rasijskuju kaśmičnuju misiju «Łuna-25», lažyć, chutčej za ŭsio, na čynoŭnikach «Raskosmasu», a nie na navukoŭcaŭ, ličyć papularyzatar kasmanaŭtyki Vital Jahoraŭ. Jak raspavioŭ ekśpiert u hutarcy z The Insider, strata stancyi, jakaja raźbiłasia napiaredadni pry sprobie sieści na pavierchniu Miesiaca, «simptamatyčnaja» i adlustroŭvaje ahulny stan rasijskaj kasmanaŭtyki.

Padčas zapusku stancyi z kasmadroma Uschodni, 11 žniŭnia. Fota: Roscosmos State Space Corporation via AP, File

Jahoraŭ miarkuje, što ŭ pracy «Łuna-25» niešta pajšło nie pa płanie, ale čynoŭniki «Raskosmasu» nie zachacieli mianiać hrafik palotu, pakolki bajalisia sastupić indyjcam, jakija adpravili da Miesiaca ŭłasnuju stancyju «Čandrajan-3». Pa słovach ekśpierta, heta nahadvaje situacyi, kali savieckija aparaty adpraŭlali ŭ kosmas «niedaroblenymi» ŭ sprobie apiaredzić supiernikaŭ.

«Łuna-25» mahła b vykanać navukovuju prahramu, uzbahacić čałaviectva novymi viedami ab navakolnym śviecie i adkryć novyja mahčymaści dla rasijskaj navuki i mižnarodnaha supracoŭnictva.

Ale ŭsie hetyja pierśpiektyvy byli razburanyja rasijskaj dziaržavaj, jakaja zrabiła staŭku nie na zasvajeńnie kosmasu, a na zasvajeńnie terytoryj susiednich suvierennych dziaržaŭ».

Na dumku Jahorava, niaŭdača, jakaja napatkała misiju, stavić pad pytańnie budučyniu prahram «Łuna-26» i «Łuna-27», jakija ciapier mohuć być adkładzienyja ci ŭvohule spynienyja.

«Łuna-25» — pieršaja miesiacovaja misija ŭ sučasnaj historyi Rasii. Zhodna z płanam, rasijskaja stancyja, zapuščanaja 11 žniŭnia, pavinna była stać pieršym aparatam, jaki ździejśniŭ miakkuju pasadku la paŭdniovaha polusa Miesiaca, u rajonie sa składanym reljefam. Usie papiarednija miesiacovyja misii sadzilisia ŭ zonie ekvatara. Adnoj z asnoŭnych zadač misii byŭ pošuk vady na spadarožniku Ziamli.

16 žniŭnia RIA «Novosti» paviedamlała, što «Łuna-25» abahnała indyjskuju stancyju «Čandrajan-3» i znachodzicca na 50 km bližej da Miesiaca.

19 žniŭnia «Raskosmas» zajaviŭ, što pry pierachodzie «Łuna-25» na pieradpasadačnuju arbitu adbyłasia «niaštatnaja situacyja».

Na nastupny dzień kaśmičnaje ahienctva pryznała, što suviaź z aparatam stračana, i što jon, vidać, raźbiŭsia, sutyknuŭšysia z pavierchniaj Miesiaca.

«Čandrajan-3» byŭ zapuščany ŭ siaredzinie lipienia. Modul ź miesiacachodam užo adździaliŭsia ad pieralotnaha modula, pasadka na Miesiac čakajecca 23 žniŭnia.

Kamientary10

  • Łakier Dihraš
    21.08.2023
    Tiepier indusav bajaca ninada, zachacieli i apierdili 🤣
  • My russkije, s nami - Boh!
    21.08.2023
    Ničieho-ničieho, vot siejčas indijcy tožie razob́jutsia, a potom my normalno siadiem na łunu.
  • Satan
    21.08.2023
    Zato skolko miemov intierniet nahienierił za dva dnia! ... a možiet radi miemov łunu-25 i zapuskali 🤔🤔🤔🤔🤣

Ciapier čytajuć

Uradženiec Biełarusi ŭznačaliŭ Masad9

Uradženiec Biełarusi ŭznačaliŭ Masad

Usie naviny →
Usie naviny

«Vinavaty bolš za ŭsich». Doktar, jaki pastaŭlaŭ kietamin akcioru Mećju Pery, atrymaŭ 2,5 hady turmy

«Nie mahu skazać, što atrymajecca». Tramp chvalić pieramovy Uitkafa ŭ Kramli, ale nie ŭpeŭnieny ŭ ich pośpiechu5

Učora aeraport u Vilni zakryvaŭsia dvojčy

Pažyłym karejcam kuplajuć «robataŭ-unukaŭ» — kab dapamahčy spravicca z adzinotaj4

Narviehija buduje samy doŭhi i hłyboki padvodny aŭtamabilny tunel u śviecie1

Uitkaf i Kušnier dałažyli Trampu pra «praduktyŭnuju» sustreču z Pucinym7

Vykłali ŭ ahulny dostup «Nacyjanalny atłas Biełarusi»3

Pad Viciebskam pačali vyrablać białkovyja batončyki. Praŭda, pakul što nie dla biełarusaŭ1

U naraŭlanskim pałacy Horvataŭ całkam hatovy novy dach. Ciapier budynak uratavany3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Uradženiec Biełarusi ŭznačaliŭ Masad9

Uradženiec Biełarusi ŭznačaliŭ Masad

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić