Pamiežnyja pierachody «Šumsk» («Łoša» ź biełaruskaha boku) i «Ćvierač» (ź biełaruskaha boku — «Vidzy») na litoŭska-biełaruskaj miažy płanujuć zakryć u nastupnuju piatnicu, 18 žniŭnia. Pra heta paviedamiła daradca ministra transpartu Litvy Habryele Vasilaŭskajcie.

Pavodle słoŭ čynoŭnicy, heta papiaredniaja data, jakuju mohuć uzhadnić padčas pasiadžeńnia ŭrada 15 žniŭnia. Na pasiadžeńni budzie razhledžany prajekt časovaha zakryćcia dvuch punktaŭ propusku na litoŭska-biełaruskaj miažy.
U supravadžalnym liście Ministerstva transpartu Litvy havorycca, što prapanujecca časova prypynić dziejnaść dvuch punktaŭ propusku «ŭ suviazi sa źmianieńniem hieapalityčnych abstavin i pahroz».
Raniej paviedamlałasia, što punkty propusku ŭ Šumsku i Ćvieračy litoŭcy zakryjuć užo z 15 žniŭnia.
Ciapier čytajuć
«Ja suprać. Movy, jakija pakinuli paśla siabie kałanizatary ŭ Afrycy, stali šlacham da cyvilizacyi». Aleksijevič adkazała, jak stavicca da admovy ad ruskaj movy va Ukrainie
«Ja suprać. Movy, jakija pakinuli paśla siabie kałanizatary ŭ Afrycy, stali šlacham da cyvilizacyi». Aleksijevič adkazała, jak stavicca da admovy ad ruskaj movy va Ukrainie
«Jak Volski prychodziŭ ź pieratrusam da Kołasa, a Krapiva i Hlebka danosili na kaleh». Apublikavanyja žachlivyja ŭspaminy Ryhora Biarozkina pra represii 1920—1940-ch
«Jak Volski prychodziŭ ź pieratrusam da Kołasa, a Krapiva i Hlebka danosili na kaleh». Apublikavanyja žachlivyja ŭspaminy Ryhora Biarozkina pra represii 1920—1940-ch
«U turmie ja lubiŭ vynosić śmiećcie». Historyja Mandeły, jaki razumieŭ, što niemahčyma zamanić voraha ŭ zasadu, kali nie viedaješ, jak myślać jaho hienierały
Kamientary