Hramadstva1515

Błohiera-miljońnika Dzim Dzimyča, jakoha abvinavacili ŭ prapahandzie ŁHBT, prymusili apraŭdvacca na strymie ŭ Azaronka

Biełaruski błohier Dzim Dzimyč vielmi papularny ŭ moładzi — u jaho 4,5 miljona padpisčykaŭ u jutubie. Niadaŭna jon źniaŭsia ŭ rekłamie školnych tavaraŭ dla «Jeŭraopta». Ale za luboŭ da ružovaha adzieńnia trapiŭ u niałasku da prapahandy: Bondarava i Azaronak abvinavacili jaho ŭ prapahandzie ŁHBT. Rekłamu ź Dzim Dzimyčam u vyniku źniali z sajta «Jeŭraopta», a jaho samoha adpravili ŭ efir da Azaronka. Prapahandystu na tym strymie ad kamientataraŭ taksama dastałasia.

Skryn efiru

Błohier vyhladaŭ mocna zasmučanym uvieś čas, było adčuvańnie, što jon napužany.

Prapahandyst Ryhor Azaronak pytaŭsia ŭ jaho pra Łukašenku, tradycyjnyja kaštoŭnaści, armiju, vykazvaŭ pretenzii da tvorčaści. Siarod inšaha spytaŭ, ci abmiarkoŭvaje Dzim Dzimyč (Dźmitryj Siŭčyk) u svaich rolikach pytańni pracaŭładkavańnia.

«Raju šukać siabie, znachodzić lubimuju spravu», — adkazaŭ toj.

Sam błohier vučyŭsia na inžyniera-budaŭnika ŭ BNTU, ale nie skončyŭ. Adčuŭ, što jahonaje pryzvańnie — być artystam.

Dzim Dzimyč skazaŭ, što hałasavaŭ na vybarach za Łukašenku. Svoj trek «Antoška» (pierapieŭka pieśni pra Antošku, jaki idzie kapać bulbu) nazvaŭ pieśniaj pra nacyjanalny pradukt. I pahadziŭsia rekłamavać cukierki z presavanaha suchoha małaka ad Łukašenki.

Błohier patłumačyŭ taksama, što hatovy byŭ pajści ŭ armiju, ale na miedkamisii jaho pryznali niepryhodnym.

Azaronak prymusiŭ chłopca apraŭdvacca za roliki ŭ sukienkach. Toj patłumačyŭ, što heta prosta trend u tyktoku, jon rabiŭ heta, kab paviesialić aŭdytoryju, i nie zajmaŭsia prapahandaj ŁHBT.

Niechta z kamientataraŭ prysaromiŭ Azaronka: čaho jon «cackajecca» z błohieram, «nie tamu Łukašenka padaravaŭ kuvałdu». Na heta Azaronak adreahavaŭ vielmi rezka: maŭlaŭ, varta pryznać, što dziaržaŭnyja miedyja nikoli nie nabiaruć takoj vialikaj aŭdytoryi, tamu treba vieści dyjałoh z papularnymi błohierami.

«Ihnaravańnie takoj aŭdytoryi pryviadzie tolki da padzieńnia krainy i nieadekvatnaha ŭsprymańnia rečaisnaści», — padsumavaŭ Azaronak.

Kamientary15

  • Ćviet łukašizma koričnievyj
    27.07.2023
    A rozovyj ćviet jemu diejstvitielno idiet. A Hrišie, kak vsiehda, k licu idiet koričnievyj.
  • Kornfłejks
    27.07.2023
    Nie łhbt a epatažnyja maniery, pa typu Majsiejeva! Daraście, jamu šyldu zrobiać.
  • aźvier'nko
    27.07.2023
    Raim błohieru pakinuć Biełaruś

Ciapier čytajuć

U Sule adznačyli Kupalle. Haściej było stolki, što na darohach utvarylisia zatory12

U Sule adznačyli Kupalle. Haściej było stolki, što na darohach utvarylisia zatory

Usie naviny →
Usie naviny

Cichanoŭski: Łukašenku treba sudzić pa łukašysckich zakonach, ale pasadzić na koł61

Jeŭrapiejskaja kraina, dzie miadźviedzi svabodna błukajuć i jakaja zrabiła na ich turbiznes

U Puchavickim rajonie na pažary zahinuła 12-hadovaja dziaŭčynka z babulaj

Pucin paśmiarotna ŭznaharodziŭ zahinułaha namieśnika kiraŭnika VMF druhoj «Załatoj zorkaj» Hieroja Rasii5

«Nie znajšłosia lidara, zdolnaha heta zrabić». Labiedźka raskazaŭ, kali prajhrała demakratyja ŭ Biełarusi i pry čym tut Paźniak100

U pavodcy ŭ Techasie, što nakryła dziciačy letnik, zahinuli najmieniej 51 čałaviek, 27 dziaŭčynak prapali bieź viestak

Stasievič staŭ rekardsmienam Biełarusi pa kolkaści matčaŭ. Jamu padaryli łukašenkaŭski mierč, chacia doma futbalist u čornym śpisie1

Biełaruś — nie ŭskraina, a centr jeŭrapiejskaj historyi, śćviardžaje historyk Cimaci Snajder38

U Krasnadarskim krai žorstkuju pasadku zrabiŭ samalot DTSAAF z parašutystami2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U Sule adznačyli Kupalle. Haściej było stolki, što na darohach utvarylisia zatory12

U Sule adznačyli Kupalle. Haściej było stolki, što na darohach utvarylisia zatory

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić