Ułada

Dźmitryjeva i Ramančuka zaprasili padyskutavać z łukašenkaŭcami

Adbyłosia heta ŭ ramkach placoŭki «Dyjałohi pra važnaje». Jaje zasnavalnicaj stała Natalla Trafimava — buchhałtar, jakaja choča, kab u Biełarusi byŭ «mir i spakoj».

Trafimava prytrymlivajecca praŭładnych pohladaŭ, ale ličyć nieabchodnymi dyskusii ź ludźmi roznych palityčnych pohladaŭ.

Heta ŭžo druhaja sustreča na jaje placoŭcy. Pieršy raz apazicyju pradstaŭlaŭ Illa Dabratvor, aktyvist Partyi BNF i žurnalist-fryłansier. Ciapier ža zaprasili kiraŭnika «Havary praŭdu» Andreja Dźmitryjeva, ekanamista Jarasłava Ramančuka, a taksama inviestara Valeryja Astrynskaha, jaki źjaŭlajecca delehatam «Schodu» pa Iŭjeŭskim rajonie.

Udzielniki sustrečy. Fota mlyn.by.

Pra što ž išła razmova na sustrečy? «Arhanizatary ličać, što treba razmaŭlać, — kaža Andrej Dźmitryjeŭ. — Źviarnulisia da mianie, ci hatovy ja paŭdzielničać. Napisali mnie śpis udzielnikaŭ, ja skazaŭ, što hatovy».

Z procilehłaha boku byŭ dekan fakulteta fiłasofii i sacyjalnych navuk BDU Vadzim Hihin, analityk Alaksiej Aŭdonin, a taksama pradstaŭnik aficyjnych prafsajuzaŭ Dźmitryj Švajba.

«Temaj byli ekanomika i pratesty. Nijakaj premaderacyi nie było, nie stavili ŭmovy, što kazać, a što nie. Sustreča adbyvałasia ŭ aktavaj zale MITSO, na sustreču pryjšło čałaviek piaćdziasiat. Toj bok adstojvaŭ pazicyju, što ŭ nas usio dobra abo, prynamsi, nie horš, čym u astatnich. A pratesty — heta byŭ miaciež, jaki, dziakuj bohu, udałosia zadušyć. Naša pazicyja supraćlehłaja. My kazali, što ciapier u ekanomicy vielmi ciažkija časy, prymajucca rašeńni, jakija prymušajuć ludziej adsiul źjazdžać, zakryvać biznes. My ž bačym, što ŭsio mienš ludziej adkryvajuć IP», — kaža Dźmitryjeŭ.

Dalej havorka zajšła pra pratesty. «Hałoŭnym inviestaram pratestaŭ stała sama ŭłada, jakaja z pahardaj stavicca da ludziej. Toje, što ciapier adbyvajecca, heta nie tolki pra palityku, ale i pra bazavyja čałaviečyja kaštoŭnaści. Dyskusija była dobraj. Telekanału «BiełRos» ja skazaŭ, što takija sprečki pavinny być štodnia na nacyjanalnych kanałach, dzie my mahli b kazać praŭdu i adstojvać svaje pazicyi».

Ci kličuć ciapier Dźmitryjeva na TB? «Nie, apošni raz klikali 9 vieraśnia. Pabačyli maju pazicyju i zrazumieli, što bolš klikać nie buduć. Ciapier tam apazicyjaj vystupaje Vaskrasienski. Hetaja ž sprečka pakazvaje, što navat ludzi na tym baku, kali jany trošku dumajuć, to razumiejuć, što padzieł hramadstva vielmi niebiaśpiečny i treba ŭsim razmaŭlać».

Kamientary

Ciapier čytajuć

Zaŭtra pa Biełarusi mohuć prajści tarnada2

Zaŭtra pa Biełarusi mohuć prajści tarnada

Usie naviny →
Usie naviny

Kubak Biełarusi pa futbole vyjhraŭ BATE1

«Z zaradkami ŭsio z samaha pačatku pajšło nie tak». Biełarus raskazaŭ, jak jeździŭ na elektrakary ź Minska ŭ Taškient1

Kala minskaha aeraporta zaŭvažyli babra VIDEA2

Džon Travołta niečakana atrymaŭ hanarovuju ŭznaharodu ŭ Kanach

Biełaruscy pryjšoŭ padatak za sabak — 714 rubloŭ. Čamu tak šmat?6

«Niama mety pryniać usich biełarusaŭ śvietu». Jak pracuje pieršy biełaruski šełtar u Italii1

Mir i Niaśviž pieranasyčanyja turystami. Va ŭsim vinavatyja błohiery i sacyjalnyja sietki8

Na Zachadzie nie zaŭvažyli razrekłamavanych vyprabavańniaŭ rasijskaha «Sarmata». U MZS Rasii raskazali, nakolki jany da hetaha abyjakavyja9

Piensijanier z Homiela znajšoŭ u chatniaj schovancy «samyja naturalnyja» savieckija šakaładki14

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Zaŭtra pa Biełarusi mohuć prajści tarnada2

Zaŭtra pa Biełarusi mohuć prajści tarnada

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić