Ułada

Łukašenka pra pieraraźmierkavańnie paŭnamoctvaŭ: Dadamo kamu mała

BiełTA

Asnoŭnyja pryncypy funkcyjanavańnia dziaržavy na najbližejšuju piacihodku buduć ustanoŭleny Usiebiełaruskim narodnym schodam. Pra heta Alaksandr Łukašenka zajaviŭ siońnia na naradzie pa ekanomicy, piša BiełTA.

Urad i Nacbank unieśli na razhlad kiraŭnika krainy pakiet prahnoznych dakumientaŭ. Kab atrymać pa ich usiebakovyja mierkavańni i źvieryć prapanavanyja padychody z kiraŭnikami miascovych orhanaŭ ułady, na naradu da kiraŭnika dziaržavy byŭ zaprošany šyroki skład udzielnikaŭ, u tym liku vyšejšyja słužbovyja asoby, vice-premjery, ministry, hubiernatary.

«Ja ŭvieś čas padkreślivaŭ i chaču jašče raz padkreślić: kali ŭrad i parłamient prymuć rašeńnie, što hetyja dakumienty, jakija buduć farmalizavanyja ŭ zakonach i ŭkazach prezidenta, važnyja dla raźvićcia našaj krainy, i heta budzie zadavalniać zapytam miascovych orhanaŭ ułady ŭ asobie hubiernataraŭ, značyć, niachaj budzie tak», — skazaŭ Łukašenka.

Pry hetym jon papiaredziŭ: «My vielmi bojka, vielmi chutka ažyćciaŭlajem roznaha rodu prahnozy, prymajem rašeńni. Pa ŭstalavanaj praktycy apošnija hady heta nie vykonvajem. Tamu nie budziem doŭha razmaŭlać. Rašeńni buduć pryniatyja, farmalizavany ŭ zakonach i ŭkazach prezidenta. Adsiečki ŭ paŭhoda, dzieviać miesiacaŭ — pa vynikach hoda chto nie vykanaŭ, sychodzić u adpačynak. Kab nie było nikomu kryŭdna, davajcie ab hetym damovimsia raz i nazaŭsiody».

«Usie nastojvajuć na tym, što treba pieraraźmierkavańnie paŭnamoctvaŭ. Ja zaŭsiody dadavaŭ: paŭnamoctvy my pieraraźmiarkujem, dadamo kamu mała, ale i adkaznaść piarojdzie na tych, chto atrymaje hetyja dadatkovyja paŭnamoctvy.

U dadzienym vypadku voś samaja demakratyčnaja schiema, va ŭsich demakratyčnych dziaržavach mienavita tak: urad unios, parłamient uzhadniŭ — kali heta zakon, kiraŭnik dziaržavy jaho padpisvaje abo adchilaje, kali parušajucca pryncypy, jakija ŭstanoŭleny Usiebiełaruskim narodnym schodam. Na čarhovyja piać hadoŭ asnoŭnyja pryncypy funkcyjanavańnia našaj dziaržavy buduć ustanoŭleny hetym źjezdam naroda. Absalutna prazrystaja, pryhožaja, demakratyčnaja schiema», — zajaviŭ Łukašenka.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Byłoha vajskoŭca z Bresta, jaki viarnuŭsia z Polščy, abvinavacili ŭ «teraryźmie» i adpravili ŭ kałoniju6

Byłoha vajskoŭca z Bresta, jaki viarnuŭsia z Polščy, abvinavacili ŭ «teraryźmie» i adpravili ŭ kałoniju

Usie naviny →
Usie naviny

Chedłajnieram na «Minsk-arenie» na apošnim zvanku budzie Loša Śvik3

«Krasnasielskija Maldyvy» atrymali status pomnika pryrody10

Biełarusaŭ papiaredzili pra štrafy za fota ŭ kvitniejučym rapsie13

Što rabić, kali pabačyŭ ptušania na ziamli?1

Marfa Rabkova — pra Dzień Voli ŭ SIZA, śmierć baćki, źmieny ŭ sabie i adnosiny z administracyjaj kałonii3

U Ratamcy ŭ krasaviku pradali samuju darahuju kvateru ŭ Minskaj vobłaści3

Historyja 12‑hadovaj Viery ŭ minskaj infiekcyjnaj balnicy nastolki ŭraziła biełarusaŭ, što ciapier čarha z achvotnych dapamahčy8

Byłaja pres-sakratarka Zialenskaha pajšła da Takiera i pierakazała tezisy rasijskaj prapahandy30

Jadzierny reaktar pad Minskam, jaki ŭzvodzili žychary Prypiaci. Historyja ACEC u Družnym, jakuju ŭratavaŭ i pachavaŭ Čarnobyl2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Byłoha vajskoŭca z Bresta, jaki viarnuŭsia z Polščy, abvinavacili ŭ «teraryźmie» i adpravili ŭ kałoniju6

Byłoha vajskoŭca z Bresta, jaki viarnuŭsia z Polščy, abvinavacili ŭ «teraryźmie» i adpravili ŭ kałoniju

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić