Zdareńni44

U vioscy pad Kobrynam śpiecnaz razahnaŭ tusoŭku anarchistaŭ. Šukali narkotyki, ale, zdajecca, nie znajšli

Adzinaccać čałaviek było zatrymana 20 krasavika ŭ vioscy Teŭli Kobrynskaha rajona. Maładziony z Bresta adnosiać siabie da anarchisckaha ruchu.

U Teŭlach, što za 15 kiłamietraŭ ad Kobryna i za 50 kiłamietraŭ ad Bresta, sabrałasia dziesiać chłopcaŭ i adna dziaŭčyna.

Mienavita baćkam hetaj dziaŭčyny i naležyć lecišča, dzie adbyvałasia zatrymańnie. Maładziony pryjechali tudy ranicaj u subotu.

A ŭžo prykładna a 14-j hadzinie ŭ viosku naviedałasia kobrynskaja milicyja i brescki śpiecnaz. «My jakraz tady hatavali jeści, — raskazvaje adzin z zatrymanych Uład. — Nas pakłali tvaram u ziamlu na dvary, my tak lažali prykładna hadzinu. Suprać niekatorych prymianiali siłu, bili pa nahach, pryciskali nahoj tvar».

Paśla hetaha, pa słovach vidavočcaŭ, junakam nadzieli kajdanki i pasadzili ŭ milicejskija UAZiki. Zatrymanych pavieźli ŭ Kobrynskaje RAUS.

«Nas tam trymali tvaram da ścienki niekalki hadzin. Paśla hetaha pačali zdymać na kamieru. Tych, chto admaŭlaŭsia, kab jaho zdymali, bili pa rebrach i žyvacie», — praciahvaje apaviadać Uład.

U vyniku ŭ toj samy viečar vyzvalili piać čałaviek. Adzin ź ich byŭ niepaŭnaletnim, jaho adpuścili raniej. «Ja nie razumieju, čamu abrali mienavita nas, kab adpuścić. Mahčyma, astatnija zatrymanyja nie nazyvali svaje imiony», — dzielicca Uład.

Zatrymanych vazili na ekśpiertyzu pa narkotykach. Uład kaža, što ŭ Kobrynie im skazali, što jany mahli ŭžyvać marychuanu «tydzień ci tamu», adnak 22 krasavika zranku jon prajšoŭ ekśpiertyzu ŭ Bresckim narkałahičnym dyspansery, i prysutnaści narkatyčnych rečyvaŭ u arhaniźmie nie znajšli.

«Mianie i dziaŭčynu paśla pavieźli ŭ Teŭli dla apisvańnia rečaŭ, što tam zastalisia. U nas tam nie było ni narkotykaŭ, ni ałkaholu. Ja paśla vielmi ŭvažliva ŭčytvaŭsia ŭ śpis apisanaha, bo bajaŭsia, što mohuć niešta padkinuć, ale ničoha takoha nie było», — raskazvaje Uład.

Ci byli zatrymanyja anarchistami? «Možna skazać, što tak», — adkazvaje Uład.

Šaściora zatrymanych praciahvajuć znachodzicca ŭ izalatary časovaha ŭtrymańnia ŭ Kobrynie. Pieršy namieśnik načalnika adździeła US Kobrynskaha rajvynkama Alaksandr Kasiak paćvierdziŭ «NN», što takoje zatrymańnie sapraŭdy adbyvałasia.

«Ja nie viedaju pra ich palityčnyja pohlady. Pra sudy pakul rana kazać. Kali niešta budzie, to heta administracyjnyja pratakoły», — raskazaŭ milicyjanier.

Aficyjny pradstaŭnik UUS Bresckaha abłvykankama Illa Pomin skazaŭ, što na hety momant nie vałodaje infarmacyjaj pa spravie. «Kali niešta paličym važnym, to pračytajecie na našym sajcie», — adkazaŭ jon «NN».

Kamientary4

Ciapier čytajuć

Byłoha vajskoŭca z Bresta, jaki viarnuŭsia z Polščy, abvinavacili ŭ «teraryźmie» i adpravili ŭ kałoniju6

Byłoha vajskoŭca z Bresta, jaki viarnuŭsia z Polščy, abvinavacili ŭ «teraryźmie» i adpravili ŭ kałoniju

Usie naviny →
Usie naviny

«Krasnasielskija Maldyvy» atrymali status pomnika pryrody8

Biełarusaŭ papiaredzili pra štrafy za fota ŭ kvitniejučym rapsie12

Što rabić, kali pabačyŭ ptušania na ziamli?1

Marfa Rabkova — pra Dzień Voli ŭ SIZA, śmierć baćki, źmieny ŭ sabie i adnosiny z administracyjaj kałonii3

U Ratamcy ŭ krasaviku pradali samuju darahuju kvateru ŭ Minskaj vobłaści3

Historyja 12‑hadovaj Viery ŭ minskaj infiekcyjnaj balnicy nastolki ŭraziła biełarusaŭ, što ciapier čarha z achvotnych dapamahčy8

Byłaja pres-sakratarka Zialenskaha pajšła da Takiera i pierakazała tezisy rasijskaj prapahandy28

Jadzierny reaktar pad Minskam, jaki ŭzvodzili žychary Prypiaci. Historyja ACEC u Družnym, jakuju ŭratavaŭ i pachavaŭ Čarnobyl2

Kreml pakazaŭ, jak Pucin vitajecca z «vypadkovym prachožym». Im akazaŭsia «svoj» čałaviek7

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Byłoha vajskoŭca z Bresta, jaki viarnuŭsia z Polščy, abvinavacili ŭ «teraryźmie» i adpravili ŭ kałoniju6

Byłoha vajskoŭca z Bresta, jaki viarnuŭsia z Polščy, abvinavacili ŭ «teraryźmie» i adpravili ŭ kałoniju

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić