13 maja lidar biełaruskich kamunistaŭ Ihar Karpienka, jaki ŭznačalvaje Minadukacyi, skłaŭ paŭnamoctvy. Biełaruskuju kamunistyčnuju partyju ŭznačaliŭ Alaksiej Sokał, deputat Pałaty pradstaŭnikoŭ.

Alaksieju Sokału 43 hady. Jon žanaty, maje darosłaha syna Arcioma, jaki vučycca ŭ BNTU na architekturnym fakultecie.
Amal čverć stahodździa ŭ CUMie
Pačaŭ pracavać u CUMie ŭ 1992 hodzie pradaŭcom. Skončyŭ mašynabudaŭničy technikum, zavočna — Biełaruski dziaržaŭny ekanamičny univiersitet pa śpiecyjalnaści «Ekanomika i kiravańnie vytvorčaściu» i Akademiju kiravańnia pry prezidencie Respubliki Biełaruś pa śpiecyjalnaści «Dziaržaŭnaje i miascovaje kiravańnie». Praciahvaŭ pracavać u handli: byŭ tavaraznaŭcam, z časam dasłužyŭsia da pieršaha namieśnika hienieralnaha dyrektara minskaha Centralnaha ŭniviermaha. Praŭda, z CUMa Sokał usio ž zvolniŭsia — kali staŭ deputatam u 2016 hodzie.
Jeŭropa — partnior. Ale nam tudy nie treba
Staŭleńnie da Jeŭropy ŭ Sokała nieadnaznačnaje. Z adnaho boku, jon nie zabyvajeca pra toje, što ź Jeŭropaj treba handlavać.
«Jeŭrasajuz razhladaje Biełaruś jak placoŭku dla pieramoŭ ź Jeŭrazijskim sajuzam», — adznačaŭ Alaksiej Sokał. Taksama na adnym ź biełaruskich telešou jon nahadvaŭ, što kala 30% biełaruskaha ekspartu idzie ŭ Jeŭrasajuz, i z Zachadam treba handlavać.
Adnak na tym ža šou Sokał nie zabyŭsia i papužać hledačoŭ jeŭrapiejskim žyćciom:
«Ja prylacieŭ u Brusiel i paśla Minska byŭ uražany — nie pabačyŭ na vulicach palicyi. Zatoje bačyŭ masava vajennuju techniku, vulicy patrulujuć vajennyja. Heta navodzić žach».
Zarabiŭ bolš za 300 miljonaŭ za hod
Napiaredadni vybaraŭ u Pałatu pradstaŭnikoŭ kandydaty publikavali dekłaracyi. Apublikavaŭ svaju i Alaksiej Sokał. Zhodna z dakumientam, pieršy namieśnik hiendyrektara CUMa i deputat Minskaha haradskoha Savieta deputataŭ zarabiŭ za 2015 hod 313 643 400 «starych» rubloŭ (prykładna $17,5 tysiač). Va ŭłasnaści maje kvateru i haraž u horadzie Minsku, žyły dom i ziamielny ŭčastak u Minskim rajonie, a taksama — 748 akcyj adkrytaha akcyjaniernaha tavarystva «CUM Minsk».

U svaju čarhu syn deputata Arciom pačynajučy z 18 hadoŭ vykładvaje ŭ sacsietkach fota za rulom nietannych aŭto: Falksvahien Tuareh, Leksus. Praŭda, ci jamu naležać mašyny nieviadoma.
Svajaki žyvuć u ZŠA
Svajaki deputata-kamunista žyvuć u kapitalistyčnych Złučanych Štatach Amieryki. Niaredka da ich u hości jeździć i syn Alaksieja.
Adna sa svajačak skončyła ŭniviersitet u štacie Fłaryda i zastałasia tam. Žyvie ŭ Majami, pracuje aŭdytaram.
Antynacyjanalist-dziaržaŭnik
Pierad Dniom Voli 24 sakavika mienavita Sokał razam z Vadzimam Hihinym adkryvali «patryjatyčny kinapakaz» dla Lihi kamunistyčnaj moładzi. Demanstravałasia paŭhadzinnaja stužka 1962 hoda «Ludzi z čornymi dušami», pra biełarusaŭ, jakija supracoŭničali z nacystami ŭ hady vajny.
Pierad prahladam deputat Sokał papiaredziŭ junakoŭ, što apazicyja rychtujecca da pravakacyj na Dzień Voli.
«Atrady małojčykaŭ-nacyjanalistaŭ hatovyja padpalvać mašyny, bić vitryny, kidać kaktejli Mołatava ŭ supracoŭnikaŭ pravaachoŭnych orhanaŭ i mirnych ludziej. Ad nacyjanalizmu niedaloka da nacyzmu. Biełarusy jak nichto viedajuć, što heta takoje i jakija ŭ hetaha nastupstvy», — skazaŭ Sokał pierad filmam.
Uvohule, nie zhodnych z kursam ułady Sokał vielmi nie lubić.
U svaim vystupie na plenumie kamunistaŭ 13 maja jon padkreśliŭ plonnuju pracu dziaržaŭnaj sistemy, niekalki razoŭ pracytavaŭ Łukašenku, a paśla sfarmulavaŭ svaje pačućci tak:
«Nielha niedaaceńvać cynizm i ŭpartaść, ź jakimi damarosłaja apazicyja sprabuje pašyryć svaju sacyjalnuju aporu, śpiekulujučy na časovych ciažkaściach, vykarystoŭvajučy ich jak arhumient u imknieńni nasadzić chaos u śviadomaści mas, nakiroŭvajučy jaho na pratest suprać dziejučaj ułady, vykarystoŭvajučy levyja zakliki, prasoŭvajučy svaje mientalnyja intaresy.
Ich meta nie stvareńnie, a razbureńnie. My dakładna razumiejem, što pravyja i nacyjanalisty značna aktyvizavali pracu z asnoŭnymi sacyjalnymi hrupami, uklučajučy podkup asobnych katehoryj nasielnictva. My nie pavinny spakojna nazirać za ich aktyŭnaściu».
Kamientary