Kultura55

Na hety hod zapłanavany kapitalny ramont Kałožskaj carkvy ŭ Hrodnie

Kapitalny ramont Kałožskaj carkvy ŭ Hrodnie zapłanavany ŭ 2017 hodzie, paviedamiła na pres-kanfierencyi načalnik upraŭleńnia pa achovie historyka-kulturnaj spadčyny Ministerstva kultury Natalla Chvir, pieradaje BIEŁTA.

belarus.by

U Ministerstvie kultury adbyłosia pasiadžeńnie savieta fondu prezidenta pa padtrymcy kultury i mastactva. Na im byli razhledžany zajaŭki na finansavańnie tvorčych prajektaŭ 2017 hoda. Pryniata rašeńnie ab praviadzieńni kapitalnaha ramontu Śviata-Barysahlebskaj (Kałožskaj) carkvy ŭ Hrodnie, restaŭracyi adsłojenaha žyvapisu XVIII-XIX stahodździaŭ Spasa-Praabraženskaj carkvy ŭ Połacku šlacham taniravańnia, časovaj kansiervacyi Kniažackaj viežy historyka-kulturnaj kaštoŭnaści «Reštki zamka XVI stahodździa ŭ vioscy Kreva Smarhonskaha rajona».

Natalla Chvir adznačyła, što ŭ 2016 hodzie taksama byŭ praviedzieny šerah rabot na abjektach historyka-kulturnaj spadčyny Biełarusi. Tak, zavieršana druhaja čarha restaŭracyi Śviata-Pakroŭskaha žanočaha manastyra ŭ Tałačynie, pieršaja čarha restaŭracyjna-adnaŭlenčych rabot kaścioła Božaha Cieła ŭ Niaśvižy, raboty ŭ miemaryjalnym kompleksie «Praryŭ» va Ušackim rajonie, u budynku vučylišča ŭ Viciebsku, jakoje źviazana ź imionami Marka Šahała i Kazimira Maleviča, zavieršany etap restaŭracyi kaplicy — mahilnaha sklepa kniazioŭ Paskievičaŭ u Homieli. Pradaŭžalisia raboty pa restaŭracyi Lubčanskaha zamka, reštkaŭ siadziby pałacava-parkavaha ansambla ŭ Śmiłavičach Červieńskaha rajona, u pałacava-parkavym kompleksie ŭ vioscy Žyličy Kiraŭskaha rajona i inš.

U 2016 hodzie vialisia raboty pa ŭładkavańni inžyniernych sietak u Kosaŭskim zamku, ramontnyja raboty va ŭročyščy Čyrvony Dvor Ivanaŭskaha rajona, restaŭracyja ŭschodniaha korpusa pałaca Sapiehaŭ u Ružanach, była raspracavana prajektnaja dakumientacyja miemaryjalnaha kompleksu «Traścianiec». U minułym hodzie adbyłasia rekanstrukcyja ŭročyščaŭ Błahaŭščyna i Šaškoŭščyna, jakija ŭvachodzili ŭ łahier śmierci Traścianiec.

Natalla Chvir dadała, što na realizacyju prajekta pa restaŭracyi i padrychtoŭcy da ekspanavańnia alejnych rośpisaŭ XVIII-XIX stahodździaŭ Spasa-Praabraženskaj carkvy ŭ Połacku było vydzielena Br76 tys. z fondu Prezidenta Biełarusi pa padtrymcy kultury i mastactva, a ciapier pradaŭžajecca restaŭracyja freskavaha žyvapisu CHII stahodździa.

Śpiecyjalist taksama dadała, što ŭ 2016 hodzie było vydadziena 732 dazvoły na praviadzieńnie restaŭracyjnych rabot, prystasavańnie abjektaŭ spadčyny pad novyja funkcyi. Pa zavieršanych rabotach na abjektach spadčyny vydadziena 106 zaklučeńniaŭ ab uvodzie ŭ ekspłuatacyju.

Kamientary5

Ciapier čytajuć

62‑hadovaja biznesvumen i miljanierka Iryna Ciareščanka padzialiłasia historyjaj svajho kachańnia z mužčynam, na 20 hadoŭ małodšym za jaje6

62‑hadovaja biznesvumen i miljanierka Iryna Ciareščanka padzialiłasia historyjaj svajho kachańnia z mužčynam, na 20 hadoŭ małodšym za jaje

Usie naviny →
Usie naviny

Madźjar zapatrabavaŭ adstaŭki prezidenta Vienhryi8

Voś jak jeŭrapiejcy i Kanada buduć dziejničać, kali ZŠA vyjduć z NATA29

Na Hrodzienščynie zatrymali praviarajučych — jany brali chabar za źnižeńnie štrafaŭ3

«Univiersitet praciahvaje svaju dziejnaść». EHU prakamientavaŭ abviaščeńnie siabie ŭładami Biełarusi «ekstremisckaj arhanizacyjaj»

U hetym hodzie da Dnia Pieramohi ŭ Hrodnie buduć farsiravać Nioman3

«Siabry pajechali, zastaŭsia tolki ja». Što trymaje ajcišnikaŭ u Hruzii ŭ 20263

Pamior narodny artyst Biełarusi Uładzimir Eknadzijosaŭ2

Dalar apuściŭsia da 2,81 rubla ŭpieršyniu za try hady3

«Nie adkryvajecca nifiha». Biełarusy skardziacca na padazronyja načnyja pieraboi z telehramam i jutubam7

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

62‑hadovaja biznesvumen i miljanierka Iryna Ciareščanka padzialiłasia historyjaj svajho kachańnia z mužčynam, na 20 hadoŭ małodšym za jaje6

62‑hadovaja biznesvumen i miljanierka Iryna Ciareščanka padzialiłasia historyjaj svajho kachańnia z mužčynam, na 20 hadoŭ małodšym za jaje

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić