Afiša

Cinemascope: redkija filmy pra Łuŭr i Kamiedzi Fransez

Z 24 pa 27 listapada 2016 hoda prajekt Cinemascope pradstaŭlaje ŭ małoj zale kinateatra «Rakieta» prahramu filmaŭ «Instytut kultury», pryśviečanuju znakavym kulturnym instytucyjam sučasnaj Francyi.

Dvoje metraŭ dakumientalnaha kino — francuz Nikala Filibier i amierykaniec Frederyk Uajźmien — adkryvajuć pierad hledačom dźviery Łuŭra, Doma radyjo, teatraŭ «Hrand-opiera» i «Kamiedzi Fransez», zanatoŭvajučy na kamieru ŭsiu miechaniku ich paŭsiadzionnaha žyćcia.

Pakazy arhanizavanyja pry padtrymcy Pasolstva Francyi ŭ Respublicy Biełaruś, francuzskaha instytuta ŭ Paryžy i Miesiaca dakumientalnaha kino (Francyja).

24 listapada (čaćvier) 19:00

Horad Łuŭr | La ville Louvre

Francyja, 1990, 81 chv.

Režysior: Nikala Filibier

Što adbyvajecca ŭ Łuŭry, kali jon začyniaje svaje dźviery dla publiki? Dakumientalny film scenarysta i režysiora Nikala Filibiera raspaviadaje pra zakulisnaje žyćcio hałoŭnaha muzieja Francyi padčas maštabnaj rekanstrukcyi ŭ druhoj pałovie 80-ch hadoŭ, kali ŭ dvary Łuŭra była ŭźviedzienaja šklanaja piramida — samy sprečny jaho elemient. U fokusie ŭvahi Filibiera akazvajucca nie najvialikšyja tvory mastactva, a žychary, jakija nasialajuć «horad Łuŭr» — nahladčyki, hruzčyki, kuratary, restaŭratary i mnohija inšyja.

Kupić kvitok >>>

25 listapada (piatnica) 19:00

Dom radyjo | La Maison de la radio

Francyja — Japonija, 2013, 98 chv. Režysior: Nikala Filibier

Apovied pra pracu Radio France: dvaccać čatyry hadziny z žyćcia radyjostancyi, ad rana da rana, ceły śviet, zvyčajna ŭtojeny ad pohladu słuchačoŭ, bo sama pryroda radyjo — huk — zaŭsiody zastajecca niabačnaj. Pa słovach režysiora, mienavita žadańnie prakraścisia ŭ tajamnicy efiru prymusiła jaho źviarnucca da temy radyjo. I choć tut niama suchich ličbaŭ, kali byŭ pabudavany budynak, i inšych histaryčnych ekskursaŭ, za paŭtary hadziny hledačy atrymlivajuć vyčarpalnuju infarmacyju pra toje, jak robicca hramadskaje radyjo u Piataj respublicy.

Kupić kvitok >>>

26 listapada (subota) 18:00

Taniec. Balet Paryžskaj opiery | La Danse, le ballet de l'Opéra de Paris

Francyja — ZŠA, 2009, 158 chv. Režysior: Frederyk Uajźmien

Kłasik amierykanskaj dakumientalistyki Frederyk Uajźmien sa svajoj kamieraj pranikaje ŭ śviataja śviatych — u balet Paryžskaj opiery. Pierad nami prachodzić usio žyćcio trupy — ad šviejnaj majsterni da bliskučaha vychadu pryma-baleryny i jaje partniora. Film adkryvaje tajamnicy samaj prestyžnaj baletnaj ścieny śvietu i raspaviadaje ab stvareńni siami ŭnikalnych śpiektaklaŭ, siarod jakich «Pieśnia Miedei» Anželena Prelžakaža, «Dom Biernarda» Matsa Eka, «Arfiej i Eŭrydyka» Piny Baŭš, «Ramea i Džuljeta» Sašy Valc.

Kupić kvitok >>>

27 listapada (niadziela) 18:00

«Kamiedzi Fransez», abo Luboŭnaja hulnia | La Comédie-Française ou L'amour joué

Francyja — ZŠA 1996 hoda, 223 chv. Režysior: Frederyk Uajźmien

«Kamiedzi Fransez» — najstarejšy ŭ śviecie repiertuarny teatr, zasnavany ŭ Paryžy ŭ kancy XVII stahodździa. Upieršyniu režysioru-dakumientalistu pradastaŭlajecca mahčymaść detalova vyvučyć usie aśpiekty dziejnaści vialikaj teatralnaj kampanii. Biesstarońniaja kamiera fiksuje vybar litaraturnaj asnovy śpiektakla, raźmierkavańnie rolaŭ, vyrab dekaracyj i kaściumaŭ, administracyjnyja schody, repietycyi i pastanoŭki čatyroch kłasičnych pjes — «Don Žuana» Maljera, «Fivaidy» Rasina, «Padvojnaj źmienlivaści» Maryvo i «Zajmisia Amieli» Fiejdo.

Kupić kvitok >>>

Usie filmy demanstrujucca na movie aryhinału z ruskimi subtytrami.

Usie filmy demanstrujucca ŭ małoj zale «Rakiety».

Cana kvitka: ad 3.5 b.r. (35.000). Kvitki možna kupić u kasie kinateatra abo anłajn.

Kinateatr «Rakieta»: h. Minsk, zavułak Rabočy, 3 (st.m. Praletarskaja)

Usie naviny Cinemascope ŭ sacyjalnych sietkach:

https://www.facebook.com/cinemascope.by

http://www.vk.com/cinemascope_by

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Šmatpartyjnaść, pluralizm mierkavańniaŭ — heta brachnia, zachodniaja brachnia». Łukašenka razhladaje kanstytucyjnaje viartańnie da savieckaj sistemy79

«Šmatpartyjnaść, pluralizm mierkavańniaŭ — heta brachnia, zachodniaja brachnia». Łukašenka razhladaje kanstytucyjnaje viartańnie da savieckaj sistemy

Usie naviny →
Usie naviny

Iran admaŭlajecca ad sustrečy z amierykancami ŭ Isłamabadzie. Bajkot vydaje hłyboki raskoł u Tehieranie4

Kuleba bačyć padrychtoŭku biełaruskaj armii da vajny. Ale hety militaryscki teatr pryznačany tolki dla adnaho hledača — Kramla28

Praz kanflikt z Papam Tramp pačaŭ stračvać padtrymku vybarščykaŭ. U Vašynhtonie zahavaryli pra prymireńnie14

U Tomsku źnieśli pomnik represavanym: siarod ich byli departavanyja ź Biełarusi palaki, a taksama biełarusy, jakich prymušali źmianiać nacyjanalnaść18

Biełaruskija abrady, arnamienty i biełaruskaja mova paŭsiul. Jak naščadak pierasialencaŭ zrabiŭ siało kala Bajkała znoŭ biełaruskim, i čamu heta moža chutka skončycca14

«Parvaŭ sabie dyjafrahmu i kiški, nanoŭ vučyŭsia chadzić». Unuk aŭtara «Kałychanki» Vasila Rainčyka raspavioŭ, jak trapiŭ u strašnuju avaryju3

Novaja lidarka Vieniesueły pad kantrolem Biełaha doma praviała čystki va ŭładzie paśla źviaržeńnia Madura11

Litoviec, jaki špijoniŭ na karyść režymu Łukašenki, padaŭ u sud na prezidenta Litvy, bo jaho nie abmianiali na biełaruskich palitviaźniaŭ6

Žurnalist-rasśledavalnik: «Paŭnočny patok» padarvała byłaja niu-madel z Kijeva5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Šmatpartyjnaść, pluralizm mierkavańniaŭ — heta brachnia, zachodniaja brachnia». Łukašenka razhladaje kanstytucyjnaje viartańnie da savieckaj sistemy79

«Šmatpartyjnaść, pluralizm mierkavańniaŭ — heta brachnia, zachodniaja brachnia». Łukašenka razhladaje kanstytucyjnaje viartańnie da savieckaj sistemy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić