Afiša44

Bresckaja Biblija i dakumienty Słuckaha Trajčanskaha archiva — na vystavie «Radziviły. Vialikaja epocha kniazioŭ» FOTA

Mižnarodnaja vystava «Radziviły. Vialikaja epocha kniazioŭ» — heta tvorčy prajekt litoŭskich muziejaŭ i Nacyjanalnaha histaryčnaha muzieja Respubliki Biełaruś.

Vystava adbyvajecca pry padtrymcy kampanii JTI u Nacyjanalnym histaryčnym muziei Respubliki Biełaruś.

Na vystavie pradstaŭlenyja redkija knižnyja vydańni XVI—XVIII stst., hałoŭnaje ź jakich — Biblija, nadrukavanaja ŭ Breście ŭ 1563 h. na zamovu Mikałaja Radziviła Čornaha. Hety ekzemplar upieršyniu pakazvajecca ŭ Biełarusi. Siarod ekspanataŭ ź Litvy — kałarytnyja vyraby mastackaha lićcia i kavalstva, palichromnyja kafli. Biełaruski bok razam ź inšymi ekspanatami pradstavić šerah materyjałaŭ z tak zvanaha «Trajčanskaha archivu» — kompleks dakumientaŭ XVI—XIX stst., nazapašanych u Słuckim Śviata—Troickim pravasłaŭnym manastyry. Rasšyfravanyja dakumientalnyja teksty adlustroŭvajuć raznastajnyja baki žyćcia hramadstva minułych stahodździaŭ. Bolšaść hetych archiŭnych krynic raniej nie vynosiłasia na publičny ahlad.

Usie pradmiety, pradstaŭlenyja na vystavie, aryhinalnyja. Heta mahčymaść ubačyć sapraŭdnyja rečy, jakija byli śviedkami žyćcia i dziejnaści pradstaŭnikoŭ vialikaha mahnackaha rodu.

Udzielnikami vystavy ź Litoŭskaj Respubliki źjaŭlajucca: Biržajski rehijanalny muziej «Sieła», Kiedajniajski rehijanalny muziej, Nacyjanalny muziej «Pałac vialikich kniazioŭ litoŭskich» (Vilnius); z boku Respubliki Biełaruś u vystavie biaruć udzieł Nacyjanalny histaryčny muziej Respubliki Biełaruś, Nacyjanalnaja biblijateka Biełarusi.

Vystava dziejničaje da 28 sakavika 2016 h.

Kamientary4

Ciapier čytajuć

Zaŭtra pa Biełarusi mohuć prajści tarnada2

Zaŭtra pa Biełarusi mohuć prajści tarnada

Usie naviny →
Usie naviny

Kubak Biełarusi pa futbole vyjhraŭ BATE1

«Z zaradkami ŭsio z samaha pačatku pajšło nie tak». Biełarus raskazaŭ, jak jeździŭ na elektrakary ź Minska ŭ Taškient1

Kala minskaha aeraporta zaŭvažyli babra VIDEA2

Džon Travołta niečakana atrymaŭ hanarovuju ŭznaharodu ŭ Kanach

Biełaruscy pryjšoŭ padatak za sabak — 714 rubloŭ. Čamu tak šmat?6

«Niama mety pryniać usich biełarusaŭ śvietu». Jak pracuje pieršy biełaruski šełtar u Italii1

Mir i Niaśviž pieranasyčanyja turystami. Va ŭsim vinavatyja błohiery i sacyjalnyja sietki8

Na Zachadzie nie zaŭvažyli razrekłamavanych vyprabavańniaŭ rasijskaha «Sarmata». U MZS Rasii raskazali, nakolki jany da hetaha abyjakavyja9

Piensijanier z Homiela znajšoŭ u chatniaj schovancy «samyja naturalnyja» savieckija šakaładki14

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Zaŭtra pa Biełarusi mohuć prajści tarnada2

Zaŭtra pa Biełarusi mohuć prajści tarnada

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić