Historyja33

Kitajcy adkryli Amieryku try tysiačy hod tamu?

U staražytnych malunkach na kamianiach daśledčyk paznaŭ kitajskija ijerohlify.

Adzin z kamianioŭ z nadpisami, interprytavanymi jak staražytnakitajskija, i ich «rasšyfroŭka». Tut i nižej fota: John Ruskamp

Siońnia ličycca, što sučasnym jeŭrapiejcam Amieryka stała viadomaja dziakujučy Chrystaforu Kałumbu. Isnujuć i teoryi pra adkryćcio Amieryki vikinhami za paŭtysiačy hod da Kałumba. Amierykanski daśledčyk Džon Raskemp śćviardžaje, što kitajcy byli ŭ Amierycy 3,3 tysiačy hod tamu i pakinuli vyraznyja ślady, piša Daily Mail.

Raskemp znajšoŭ u Ńju-Mieksika, Kalifornii, Akłachomie, Aryzonie, Nievadzie i Jucie malunki, u jakich raspaznaŭ staražytnakitajskija ijerohlify. Nadpisy, kaža jon, zroblenyja ŭ 2800-1300 hh da n.e.

Raskemp — były chimik i amatar epihrafiki, dyscypliny, što vyvučaje nadpisy na kamianiach. Chacia jon nie jość prafiesijnym navukoŭcam, jaho daśledavańnie (PDF) razhladajecca da publikacyi ŭ navukovym časopisie, jaho padtrymlivajuć niekatoryja prafiesijnyja navukoŭcy.

Pavodle teoryi Raskempa, abranyja im 84 malunki na kamianiach jość nadpisami časoŭ padzieńnia dynastyi Šan (cziahuveń, ijerahlifičnyja nadpisy na kostkach, zabytyja paśla 1000 h da n.e. i adkrytyja ŭ 1899 hodzie) i paźniejšych časoŭ. U ich jon rasšyfravaŭ rytualnyja teksty i «natatki», što adpaviadajuć pa sensie času i miascovaści, napisanyja pa tahačasnych kitajskich praviłach.

Adzin z tekstaŭ u rasšyfroŭcy Raskempa, naprykład, kaža: «Padzielenyja na 10 hod, abiacaŭ viarnucca, padarožža zavieršanaje ŭ dom Sonca, padarožža zavieršanaje razam».

Daśledčyk miarkuje, što kitajcy naviedvali Amieryku ŭ miežach ekśpiedycyj, ale naŭrad ci ŭtvarali pasieliščy, pra što na jaho dumku kažuć i niekatoryja nadpisy.

Kamień z malunkam, u jakim daśledčyk bačyć składanyja nadpisy z čatychoch ijerohlifaŭ

Taksama jon zhadvaje padabienstva ŭ DNK miž amierykanskimi indejcami i azijatami, što mahło nie tolki zastacca z časoŭ pierasialeńnia čałavieka z Azii ŭ Amieryku dziasiatki tysiač hod tamu, ale i ad bolš sučasnych «haściej».

Akramia nadpisaŭ, identyfikavanych Raskempam jak staražytnakitajskija, inšych choć krychu padobnych da praŭdy śviedčańniaŭ prybyvańnia kitajcaŭ u Amierycy try tysiačy hod tamu nie znojdziena.

Kamientary3

Ciapier čytajuć

Śvieckaje žyćcio Darji Šmanaj: dni naradžeńnia dziaciej Kirkorava i Comedy Club3

Śvieckaje žyćcio Darji Šmanaj: dni naradžeńnia dziaciej Kirkorava i Comedy Club

Usie naviny →
Usie naviny

Miesca pamierłaha sienatara Lindsi Hrema ŭ Sienacie ZŠA zojmie jaho siastra

Ź bienzinam biada, a jeli na bardziury: byłaja frystajlistka Asol Śliviec z čatyrma dziećmi viartajecca z adpačynku ŭ Rasii9

Zboj na BČ: ciahniki z Połacka i Bresta zatrymlivajucca na niekalki hadzin2

FSB abvinavaciła repiera Kyivstoner u padrychtoŭcy ataki bieśpiłotnikaŭ na pradpryjemstva ŭ Padmaskoŭi9

U DTZ pad Mahilovam sutyknulisia 19‑hadovy matacyklist i 72‑hadovy kiroŭca aŭto1

Šmatdzietnuju maci z-pad Minska, jakaja ładziła dziciačyja śviaty, asudzili za palityku8

8000 rubloŭ za hod navučańnia. Samyja darahija śpiecyjalnaści ŭ VNU Minska3

Aryna Sabalenka z žanichom i sabakam prylacieli ŭ Minsk čartarnym rejsam. Ich sustreli narodnymi tancami i karavajem21

U Minsku žančyna-biaspraŭnica prataraniła dźvie mašyny, adna ź jakich urezałasia ŭ tramvaj

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Śvieckaje žyćcio Darji Šmanaj: dni naradžeńnia dziaciej Kirkorava i Comedy Club3

Śvieckaje žyćcio Darji Šmanaj: dni naradžeńnia dziaciej Kirkorava i Comedy Club

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić