Zabojstva lidara rasijskaj apazicyi Barysa Niamcova moža śviedčyć i ab pačatku novaha stalinskaha teroru ŭ Rasii, i pra toje, što ruski ekstremizm całkam vyjšaŭ z-pad kantrolu Kramla. Pra heta pišuć prykmietnyja zachodnija ahladalniki, kamientujučy abstaviny zabojstva Barysa Niamcova.
«Zabojstva Barysa Niamcova pakazvaje, što Rasija skočvajecca ŭ biezdań teroru suprać ułasnaha naroda», — prezident Litvy Dala Hrybaŭskajcie.
«Zabojstva Siarhieja Kirava ŭ 1934-m hodzie paznačyła pačatak» Vialikaha teroru «ŭ SSSR», - nahadvaje błohier Anders Ostłund.
«Niamcova zabili na moście, dzie ja hulała kožny dzień. Heta prosta pad kramloŭskimi ścienami. Ad nachabstva złačynstva prosta dychańnie pierachaplaje», — mižnarodny ahladalnik Natalla Antonava.
«Hod Majdanu. Nie zabudziem! Nie prabačym. Tak?», - maskoŭski reparcior vydańnia The New-York Times.
«Pasprabuju zdahadacca. Zabojstva Niamcova stanie apraŭdańniem dla jašče bolšaha nastupu na dysidentaŭ, jakich abvinavaciać u zabojstvie svajho ž. Pravilna? Chacieŭ by ja ŭbačyć Pucina pierad Mižnarodnym kryminalnym sudom. Možna pamaryć», - ahladalnik Maks But.
«Pucin daŭ rasijskim bajevikam mahčymaść zabivać ad imia Rasii za miažoj. Ciapier vajna paviarnułasia da Rasii», - palityčny analityk Sem Hryn.
«Niamcoŭ hadami krytykavaŭ Pucina, vykryvaŭ karupcyju i źbiraŭ pratesty. Ciažka pavieryć, što heta zabojstva z Kramla. Ale heta moh być varjat» patryjot «, - Alek Łuń, žurnalist vydańnia The Nation i inšych.
Paraŭnańnie z 1930-mi zdajecca bolš darečnym, čym kali-niebudź. I nie tolki dla Rasii «, - palityčny ekśpiert, prafiesar Endru Mičta.
«Było b strataj času razvažać, što aznačaje heta zabojstva, tamu što počyrk vidavočny. Kali ty suprać Pucina, tvajo žyćcio ničoha nie kaštuje», - rasijski apazicyjanier Hary Kasparaŭ.
Kamientary