Ekanomika1919

Łukašenka: Hałoŭnaja zadača — ubrać palehłyja pasievy. Heta mianie bolš za ŭsio chvaluje

Alaksandr Łukašenka 25 lipienia padčas rabočaj pajezdki ŭ Minski rajon pastaviŭ zadaču ŭ karotkija terminy zaviaršyć uborku palehłych chlaboŭ, paviedamlaje pres-słužba prezidenta.

Kiraŭnik dziaržavy zasłuchaŭ apieratyŭnuju infarmacyju ab stanie pasievaŭ ziernievych kultur. Jon padkreśliŭ, što «samaja hałoŭnaja zadača, jakaja staić siońnia pierad ahraryjami, — maksimalna chutka ŭbrać hetak zvanuju palehlicu, kab nie dapuścić strat uradžaju».

«Jak by ni było składana, hety chleb treba ŭbrać vokamhnienna. Maksimum try-čatyry dni. Hałoŭnaja zadača siońnia — ubrać palehłyja pasievy. Heta mianie bolš za ŭsio chvaluje. Usio astatniaje my zrobim, — skazaŭ Łukašenka. — Škada budzie chleba, jaki vyras, kali my jaho nie voźmiem. Stracić taki chleb — heta złačynstva».

Łukašenka daručyŭ Kamitetu dziaržkantrolu i inšym śpiecyjalistam prakantralavać vykanańnie hetaha daručeńnia. 

«Praz dva-try dni praviercie i znajdzicie, dzie kiepska pracujuć z palehłymi ziernievymi. Heta tyčycca ŭsich abłaściej», — skazaŭ jon. 

Łukašenka daručyŭ nadać pilnuju ŭvahu struktury pasievaŭ i vykarystoŭvać najbolš ustojlivyja hatunki. «Davajcie pasiejem toje, što, vy ličycie, zdolnaje vystajać suprać liŭniaŭ i inšaha. Treba rabić usio dla taho, kab zachavać uradžaj i zmahacca z hetaj palehlicaj», — skazaŭ kiraŭnik dziaržavy. 

Jon daručyŭ u nastupnym hodzie takim čynam arhanizavać pasiaŭnuju va ŭsim Minskim rajonie, kab možna było paraŭnać atrymanyja vyniki i vyznačyć efiektyŭnaść. 

Havoračy pra struktury pasievaŭ, Łukašenka zapatrabavaŭ admovicca ad zaviedama stratnych i daručyŭ Minsielhascharču «bolš dakładna davodzić rekamiendacyi ahraryjam pa pradukcyjnaści i rentabielnaści tych ci inšych hatunkaŭ i kultur».

«Rabicie vysnovy ź sioletniaj pasiaŭnoj i ŭboračnaj i vydavajcie rekamiendacyi ŭžo zychodziačy z vopytu», — adznačyŭ Łukašenka. 

Kiraŭnika dziaržavy prainfarmavali ab chodzie ŭboračnaj kampanii i vidach na ŭradžaj. Pa stanie na 25 lipienia pa krainie ziernievyja i zierniebabovyja kultury ŭbranyja na 549 tys. ha, što składaje 22,6% ad ahulnaj płoščy pasievaŭ. Namałočana bolš jak 2,1 młn. ton pry siaredniaj uradžajnaści 39 c/ha. Raps užo ŭbrany na 94% płoščaŭ. Namałočana 753,1 tys. ton pry siaredniaj uradžajnaści 22,5 c/ha. Čakajecca, što vałavy zbor ziernia biez uliku kukuruzy ŭ sielhasarhanizacyjach u śvirnavoj vazie składzie amal 8 młn. ton. 

Łukašenka taksama naviedaŭ u Minskim rajonie zierniesušylny kompleks, dzie aznajomiŭsia z arhanizacyjaj pryjomki, suški, dapracoŭki i zachoŭvańnia ziernia i azimaha rapsu. 

Kamientary19

Ciapier čytajuć

Chitry rasijanin Jaŭhien z žonkaj i małym prydumali, jak biaspłatna pažyć u kvatery biełaruski13

Chitry rasijanin Jaŭhien z žonkaj i małym prydumali, jak biaspłatna pažyć u kvatery biełaruski

Usie naviny →
Usie naviny

Kitaj zabłakavaŭ sprobu Meta vykupić raspracoŭščyka ahienta štučnaha intelektu Manus

Stała viadoma imia piataha abmienienaha špijona, jakoha Polšča addała Rasii1

Pad Salihorskam dva kiroŭcy pa čarzie najechali na adnaho i taho ž čałavieka

Adna z avijakampanij uviała ŭ svaich samalotach spalnyja miescy

«Efiekt viečnaha leta». U Biełarusi ŭžo ŭ kancy krasavika dzie-nidzie rastuć padasinaviki1

Harbaty kit Cimi žyvy i narešcie kirujecca ŭ Paŭnočnaje mora. Apieracyja pa jaho vyratavańni ciahnułasia dva miesiacy

Maniekien dziaŭčynki na vakzale ŭ Minsku napałochaŭ i naśmiašyŭ sacsietki7

Na Paleśsi tanna pradajuć siadzibu XIX stahodździa z čyrvonaj cehły. Možna pierarabić u žyły dom

U Chabaraŭskim krai adbyŭsia zamach na hienierała, jaki kamandavaŭ raźnioju ŭ Bučy11

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Chitry rasijanin Jaŭhien z žonkaj i małym prydumali, jak biaspłatna pažyć u kvatery biełaruski13

Chitry rasijanin Jaŭhien z žonkaj i małym prydumali, jak biaspłatna pažyć u kvatery biełaruski

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić