U Varšavie vyrvali jazyk i adsiekli hałavu bieraściejskamu šlachcicu FOTA, VIDEA
Rynak Staroha horadu ŭ Varšavie viravaŭ ad ludziej. Na ŭzvyšeńni strakacieła čyrvań vopratki káta, pobač — kryžy dy biskupskija mitry. Raptam razdalisia kryki dy jenki žančyny. Hetak hałasiła niekali pa svaim mužu žonka Kazimira Łyščynskaha.
U polskaj stalicy praviali rekanstrukcyju śmiarotnaha pakarańnia paleskaha šlachcica Kazimira Łyščynskaha, jaki ŭ ChVII stahodździ napisaŭ traktat «Ab nieisnavańni Boha».
«Ateistaŭ dyskryminujuć u Polščy»
Zładzili šeście vulicami Varšavy dy pakaz u miežach Dzion ateizmu polskija praciŭniki relihii, ahnostyki i racyjanalisty. Šmat chto ź ich pryjšoŭ na akcyju z płakatami, na jakich byli napisanyja imiony słavutych ateistaŭ:
Alfred Nobel (Alfred Nobel), Džordž Orueł (George Orwell), Stanisłaŭ Lem (Stanisław Lem), Raman Pałanski (Roman Polański), Poł MakKartni (Paul McCartney), Bred Pit (Brad Pitt) dy inš.
«Takija imprezy patrebnyja, — adznačyŭ u natoŭpie adzin z hledačoŭ. — Ateistaŭ dyskryminujuć u Polščy, nie dajuć volna vykazvać svaich dumak (daminujučaja relihija ŭ krainie — katalictva). Imprezy takoha typu — heta ironija, heta indykatar taho, nakolki volnymi my možam siabie pačuvać u hetaj dziaržavie».
«Kamunisty pazabivali našmat bolš ludziej»
Niahledziačy na toje, što niekatoryja ŭdzielniki rekanstrukcyi čakali pratestaŭ i pieraškodaŭ z boku katalickich viernikaŭ, hetaha nie adbyłosia.
«Kamunisty pazabivali našmat bolš ludziej za relihiju, šmat kaho zakatavali ŭ savieckich łahierach za toje, što jany vieryli. Dahetul chryścijanaŭ pieraśledujuć u Kitai. Navošta takija pakazy?» — aburałasia adna sa starejšych spadaryniaŭ u natoŭpie.
«U Biełarusi Łyščynski — hieroj. A Polšča što?»
Paśla teatralizavanaj dziei prafiesar fiłasofii Jan Hartman (Jan Hartman), jaki ŭvasobiŭsia ŭ rolu Kazimira Łyščynskaha, razdavaŭ aŭtohrafy dy fatahrafavaŭsia sa svajmi prychilnikami. Na pytańnie, što jon čuŭ, kali jamu, chaj sabie i niepraŭdziva adsiakali hałavu, navukoŭca adkazaŭ: «Mnie było žudasna».
«Ci dobra mianie było čuvać, jak ja hałasiła? — zapytała žančyna, jakaja ŭvasobiłasia ŭ rolu žonki Łyščynskaha. — Maja hierainia mocna paciarpieła ŭ svoj čas. U jaje zabrali amal usiu ziamlu, udava faktyčna zastałasia ni z čym. Była jašče i dačka, ale što ź joju stałasia — nieviadoma».
Pavodle aktorki, meta akcyi — nahadać palakam pra «pakutnika relihii», pra jakoha ŭ hetaj krainie mała chto viedaje. «U Biełarusi Łyščynski — hieroj. U jahony honar navat marki vypuścili, a ŭ Polščy što?» — pytała kabieta.
Videa z Maršu ateistaŭ u Varšavie:
Za Łyščynskaha zastupiŭsia tolki adzin čałaviek
Kazimir Łyščynski ŭ maładości 8 hadoŭ pravioŭ u ordenie jezuitaŭ, ale paśla pakinuŭ manaskaje žyćcio, ažaniŭsia i viarnuŭsia ŭ svoj rodavy majontak Łyščycy.
U 1688 hodzie Łyščynski zapatrabavaŭ viartańnie doŭhu 100 taleraŭ ad svajho susieda Jana Kazimira Bžoskaha. Susied, kab nie addavać pazyki, vykraŭ z domu Łyščynskaha rukapis traktatu «Ab nieisnavańni Boha» dy źvinavaciŭ jaho ŭ ateiźmie. Ułady źmiaścili ŭładara Łyščycaŭ u Varšaŭskuju turmu. Suprać źniavoleńnia šlachcica vystupiŭ tolki bieraściejski ziemski pisar, jaki kazaŭ, što pryciahvać da adkazu čałavieka za złačynstva, jakoje nie było dakazanaje, supiarečyć pravu svabody. Jon abvinavaciŭ taksama duchavienstva ŭ tym, što jano choča ŭvieści inkvizicyju.
Choć Łyščynski pakajaŭsia ŭ jerasi i davodziŭ, što ŭ nastupnaj častcy traktatu mieŭ pisać abviaržeńnie dokazaŭ nieisnavańnia Boha, sud pryznaŭ, što jon zrabiŭ heta niaščyra.
30 sakavika paleski šlachcic na varšaŭskim rynku spaliŭ svoj rukapis, paśla čaho jamu vyrvali jazyk, adsiekli ruku, a potym – hałavu. Trup vyvieźli za horad, dzie spalili. Popieł źmiaścili ŭ snarad i vystralili harmataju ŭ bok Tureččyny.
Kamientary