Aŭto1010

Ceny na aŭtarynku rastuć: «Mienš čym z $7000 tut niama čaho rabić»

Biełaruś — unikalnaja kraina, u jakoj aŭtamabili ź ciaham času tolki daražejuć, niahledziačy na rastučy prabieh. Nabyć tannuju zachodniuju mašynu amal niemahčyma — dziakuj za heta Mytnamu sajuzu. Rasija choča zavajavać biełaruski rynak svaimi «Ładami», dy ŭsio marna.

Kab abnavić aŭto, biełarusy albo hladziać u bok pryhnanych «maładych» małalitražak, albo šukajuć prydatny varyjant unutry krainy. Kolki kaštuje bolš­-mienš pryvabny varyjant? Karespandenty «NN» vypravilisia na staličny aŭtarynak.

…«Ždanovičy» ranicaj sustrakajuć patencyjnych kupcoŭ napaŭpustoj placoŭkaj. Heta nie chlebnyja 2010 i 2011, kali dobryja mašyny raźlatalisia za dzień­-dva paśla pryhonu z­za miažy.

Pa terytoryi stajanki raskidanyja łancuhi, karobki dy aranžavyja konusy darožnikaŭ. Tak spraktykavanyja pradaŭcy paznačajuć «svaje» miescy. Administracyja rynka na papiery zabaraniaje takoje «braniravańnie», ale nasamreč zapluščvaje na jaho vočy.

Ceny trymajucca da apošniaha

Amal usie vystaŭlenyja aŭto majuć tranzitnyja numary — mašyny pryhnali z­za miažy, i jany čakajuć biełaruskaha haspadara.

Na siekundu zatrymlivajusia kala «Piežo 306» na «tranzitach» za $7000, kab pierapisać canu. Adrazu padbiahaje hruzin i na łamanaj ruskaj pačynaje chvalić svoj tavar: «Ja skinu paru soten, ne vałnujsa. Sem miesiacaŭ u Biełarusi, nichto na joj jašče nie jeździŭ!» Kab nie zbyć svajo aŭto bolš čym za paŭhoda, treba mocna pastaracca…

Ale nasamreč kupcoŭ na rynku vobmal, i tyja, chutčej, pryhladajucca da mašyn.

Pradaŭcoŭ trochi bolš. Jany biaskonca palirujuć kuzavy svaich aŭto dy miž spravaj narakajuć na minimalny popyt. Adnak ceny pry hetym nie źnižajuć. Samyja tannyja aŭto — ukatanyja dyzielnyja «francuzy» i «niemcy», svojeasablivaje pryvitańnie z 90-ch. U adzinkavych abjavach možna sustreć canu, mienšuju za $7000. Naprykład, za «Tajotu Karołu» (2000) prosiać $6250, a «Reno Miehan» (1999) addajuć za $5150.

Ale i aŭtamabilaŭ, daražejšych za $20 tysiač, nie vidać. Stolki, naprykład, kaštuje vylizanaje vaśmihadovaje Audi A6.

Myty vyznačajuć rynak

Samy chadavy tavar — inšamarki ŭzrostam ad troch da piaci hadoŭ z maleńkim ruchavikom. Na ich myty najmienšyja. Takija aŭto, pryhnanyja z­-za miažy, krychu tańniejšyja, čym na ŭnutrybiełaruskim rynku.

Ich pradajuć pa $10—13 tysiač. «Škoda Fabija» (2010) staić z ceńnikam $12300, «Tajota Jarys» (2009) — $11500.

Jość i krychu daražejšyja varyjanty. Cana da torhu na «Falks­vahien Holf-6» (2009) składaje $14600, na «Ford S-Maks» (2009) — $14650.

Kolki słovaŭ varta skazać i nakont pradaŭcoŭ. Bolšaść aŭto stajać «ničyjnyja» — za łabavym škłom napisany telefon, pa jakim možna vyklikać pradaŭca. A voś siarod tych, kaho možna ŭbačyć kala svaich mašyn, biełarusaŭ mała. Hruziny, małdavanie, pradstaŭniki rasijskaj častki Kaŭkaza — na «Ždanovičach» možna pačuć lubuju havorku.

«Biełarus biełarusa nie padmanie»

Za tyja paru hadzin, što chadžu pa rynku, namiačajecca tolki adna ŭhoda. Maładaja para da apošniaha vahajecca, ci brać niemałady «Reno Scenik» za $6750. Mašynie ŭžo 14 hadoŭ. Prabieh, dobra kali biez adkrutki, składaje 300 tysiač kiłamietraŭ. Zatoje jana adna z samych niedarahich na rynku. Adčuŭšy blizkaść pośpiechu, pierahonščyk pačynaje ŭhavorvać klijentaŭ. «Adzin haspadar, mašyna biez prablem. Ty mnie za jaje paśla dziakuj skažaš! Chočaš, prosta zaraz na STA pajedziem? Ja tut blizka viedaju adno dobraje. Ale ty nie padumaj, ja nie ŭhavorvaju, mnie heta navošta treba?» — zavodzić zvykłuju lehiendu jon.

U maładych na prykmiecie jašče adzin «Scenik», trochi naviejšy, ale i daražejšy. «Tam adnyja čurki stajać, voś jany mašyny pierafarboŭvajuć. A biełarus biełarusa nikoli nie padmanie!» — pierakonvaje pradaviec. Atrymaŭšy źnižku za niekalki raskolin na kuzavie, pakupniki pahadžajucca na $6500. Darečy, pa abjavach u internecie takaja mašyna taho ž uzrostu pradajecca za $5800—$6000. Ale za toje, što apošnija hady aŭto nie tresłasia pa biełaruskich darohach, pakupniki hatovyja i pierapłacić.

«Prachadnyja» varyjanty

Najmienšyja myty dla małalitražak uzrostam ad 3 da 5 hadoŭ. Naprykład, za «Falksvahien Poła» z ruchavikom 1200 sm3 na miažy daviadziecca addać pošliny kala $2650, za «Tajotu Jarys» z ruchavikom 1000 sm3 — kala $1950.

Dla paraŭnańnia, za papularny raniej dyzielny «Sitrajen Pikasa» z ruchavikom 2000 sm3 (starejšy za 2008), daviadziecca zapłacić myta pamieram $12500 — bolš za canu samoj mašyny.

Kamientary10

Ciapier čytajuć

Zaŭtra pa Biełarusi mohuć prajści tarnada2

Zaŭtra pa Biełarusi mohuć prajści tarnada

Usie naviny →
Usie naviny

Kubak Biełarusi pa futbole vyjhraŭ BATE1

«Z zaradkami ŭsio z samaha pačatku pajšło nie tak». Biełarus raskazaŭ, jak jeździŭ na elektrakary ź Minska ŭ Taškient1

Kala minskaha aeraporta zaŭvažyli babra VIDEA2

Džon Travołta niečakana atrymaŭ hanarovuju ŭznaharodu ŭ Kanach

Biełaruscy pryjšoŭ padatak za sabak — 714 rubloŭ. Čamu tak šmat?6

«Niama mety pryniać usich biełarusaŭ śvietu». Jak pracuje pieršy biełaruski šełtar u Italii1

Mir i Niaśviž pieranasyčanyja turystami. Va ŭsim vinavatyja błohiery i sacyjalnyja sietki8

Na Zachadzie nie zaŭvažyli razrekłamavanych vyprabavańniaŭ rasijskaha «Sarmata». U MZS Rasii raskazali, nakolki jany da hetaha abyjakavyja9

Piensijanier z Homiela znajšoŭ u chatniaj schovancy «samyja naturalnyja» savieckija šakaładki14

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Zaŭtra pa Biełarusi mohuć prajści tarnada2

Zaŭtra pa Biełarusi mohuć prajści tarnada

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić