Hramadstva88

Kulinkovič: «Ukaz dobry, kali nie viernie čornych śpisaŭ»

Učora Alaksandr Łukašenka padpisaŭ ukaz № 257 «Ab asobnych pytańniach arhanizacyi i praviadzieńnia kulturna-vidoviščnych mierapryjemstvaŭ, jaki viartaje hastrolnyja paśviedčańni. Pavodle novaha ŭkaza, arhanizatary luboha kulturna-vidoviščnaha mierapryjemstva abaviazany atrymać paśviedčańnie na prava jaho arhanizacyi i praviadzieńnia.

Ciapier ab mahčymaści pasłuchać tych ci inšych muzykaŭ ci ŭbačyć śpiektakl buduć aficyjna rašać dziaržaŭnyja ideołahi. «NN» spytałasia ŭ biełaruskich muzykaŭ, jak jany aceńvajuć novy ŭkaz i jaho mahčymyja nastupstvy.

Viktar Šałkievič: «Što tut kamientavać, tut i tak daŭno ŭsio jasna. Rehłamientacyja kulturnickaha žyćcia nikoli nie davodziła da dobraha. Vy ž nie možacie zahadać usim kvietkam raspuścicca 1 krasavika. Tak i z mastactvam — jano budzie transfarmavacca ŭ farmat, naprykład, kvaternikaŭ ci vyradžacca».

Źmicier Vajciuškievič: «Ułasna na tvorčaści majoj hety ŭkaz nie adabjecca — hetaha mnie nie pieraškodziać rabić. I jak ja ŭžo 2 hady zapar nie mahu arhanizoŭvać kancerty, tak i naŭrad ci zmahu zaraz. Dla takich vykanaŭcaŭ, jak ja ničoha novaha hety ŭkaz nie pryniasie, jak u toj pieśni: „Usio budzie, jak było“. Lepš dyk dakładna nie stanie. Horš — mabyć».

Alaksandr Kulinkovič: «Jak sumlenny hramadzianin, ja pabojvajusia ŭsich ukazaŭ, što ŭ nas vydajuć, asabliva kali jość mahčymaść viartańnia «čornych śpisaŭ». Hetyja čornyja śpisy mocna ŭdaryli pa mnie jak pa muzyku, i ŭ mianie ŭžo na hienetyčnym uzroŭni zamacavaŭsia žach pierad imi.

Sam pa sabie hety ŭkaz dobry. Rehłamientacyja hastrolnaj dziejnaści isnuje ŭ mnohich krainach. Adnak kali vonkava jon vyhladaje narmalna, zrazumieła, nie fakt, što jon budzie vykonvacca demakratyčna. Naŭrad ci taki ŭkaz pamienšyć kolkaść zamiežnych vykanaŭcaŭ u Biełarusi i dapamoža miascovym. Ale jon moža stać novym instrumientam zabarony.

Pa vialikim rachunku, u nas vydatna zabaraniajuć i biez ukazaŭ. Jak u situacyi z «čornymi śpisami». Usie admaŭlajuć ich isnavańnie, čynoŭniki ad ich adchryščvajucca, ale ŭsio roŭna rašeńni prymajuć na miescy. Dyk i z hetym ukazam usio adno ŭsio budzie vyrašacca na miescach. Zabaranić možna kaho zaŭhodna, ułada zaŭsiody znojdzie pryčynu, čamu vy zabaronieny. I heta nie tolki ŭ Biełarusi. A sam ukaz ja aceńvaju pazityŭna».

«Čorny śpis» prajekt Siarhieja Hudzilina

Kamientary8

Ciapier čytajuć

«Siamiejka sa Smalenska. Kryčali, što im treba jechać». Pjany pasažyr pabiŭsia z achoŭnikami minskaha mietro7

«Siamiejka sa Smalenska. Kryčali, što im treba jechać». Pjany pasažyr pabiŭsia z achoŭnikami minskaha mietro

Usie naviny →
Usie naviny

Piać čałaviek paciarpieli pry paškodžańni trubapravoda ź siernaj kisłatoj z-za ataki dronaŭ na Vałahodskuju vobłaść

Biełaruskija navukoŭcy z Homiela raspracavali bijadabaŭku dla lačeńnia mužčynskaha biaspłodździa2

Biełarus kuplaŭ dołary — i straciŭ na hetym 1 550 rubloŭ10

Z dvuzubam Rurykavičaŭ na ścienach. Znojdzieny na Novym zamku ŭ Hrodnie chram CHII stahodździa adrazu ž zakapali9

Na pryjomie z udziełam Trampa i inšych pieršych asob ZŠA strałok adkryŭ ahoń23

Izrail vyvozić z uskrajku Indyi supolnaść, jakuju ličać adnym sa «stračanych kalen» Izrailevych. Zaadno rašajecca pytańnie pracoŭnych ruk10

Pamior rasijski palitviazień Aleh Tyryškin. Jon užo treci za krasavik

Maci dziaŭčynki, jakaja zhubiłasia ŭ Hrodnie, znajšli. Ale jaje pavodziny paśla źniknieńnia dački ździŭlajuć3

U Minsku pjany mužčyna abrabavaŭ takuju ž žančynu. Ciapier budzie płacić štraf1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Siamiejka sa Smalenska. Kryčali, što im treba jechać». Pjany pasažyr pabiŭsia z achoŭnikami minskaha mietro7

«Siamiejka sa Smalenska. Kryčali, što im treba jechać». Pjany pasažyr pabiŭsia z achoŭnikami minskaha mietro

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić