Archiŭ

Klimaŭ nia maje šancaŭ

№ 11 (273), 22 sakavika 2002 h.


Klimaŭ nia maje šancaŭ

Paśla vyzvaleńnia deputata Andreja Klimava z turmy ŭ Biełarusi nie zastaniecca palitviaźniaŭ, zatoje na palityčnaj arenie źjavicca novy hulec.

Biznesmen Klimaŭ byŭ adnym z samych rašučych u zakanadaŭčym schodzie Biełarusi padčas kanstytucyjnaha pieravarotu 1996 h. Heta jon adkryta prapanoŭvaŭ aryštavać Łukašenku za zamach na kanstytucyjny ład. Za toje i papłaciŭsia. Šantažyscki režym maje kampramat na ŭsich takich Klimavych, hetym i žyvie.

U adroźnieńnie ad Lavonava ci Kudzinava, Klimavu nie paščaściła pabačyć volu da vybaraŭ. Ułady vidavočna pabojvalisia hetaha vypusknika Lvoŭskaje pažarnaje vučelni. Čałaviek, jaki nia hrebavaŭ kantaktami z kryminalnym śvietam i viedaŭ mienskija biznes-koły jak svaju kišeniu, moh zbłytać chadu vybarčaje kampanii. Tamu Papłaŭskaja ź Cichanovičam letaś musili pa-raniejšamu śpiavać dla siabra prosta ŭ kalonii na Kalvaryjskaj.

Ciapier jon vychodzić, i čuvać prapanovy: a čamu b z Klimava nie zrabić lidera apazycyi? Enerhičny, małady, mučanik, ambitny, svoj dla hrašovych tuzoŭ…

Klimaŭ nia maje šancaŭ stać nacyjanalnym lideram. Pa-pieršaje, jon pašpartny ŭkrainiec. U Biełarusi ź jaje maładym nacyjanalnym pačućciom heta surjozny handykap. Pa-druhoje, jon mieŭ suviazi z kryminalnym biznesam. Niepraŭdapadobna, kab za takim mahli pajści šyrokija masy biełarusaŭ.

6 hadoŭ isnavańnia niezaležnaha biełaruskaha hramadztva ŭ padpolli zarazili jahonych palityčnych lideraŭ syndromam pasiŭnaści. Bolšaść ź ich dumaje, što ŭsio na hetym śviecie možna vyrašyć kuluarna, pry dapamozie zamiežnych suviaziaŭ i novych kaalicyjnych paśjansaŭ. Hałoŭnaje, miarkujuć jany, — heta suviazi i srodki! Navat pravalnaje vyłučeńnie kandydata ad apazycyi na prezydenckich vybarach mała čamu hetych ludziej navučyła. Jany fatalna niedaaceńvajuć značeńnie niepasrednaje kamunikacyi z vybarcami. Dabicca pieramohi z dapamohaj kryminalnych ci zamiežnych kapitałaŭ — nievierahodny dla Biełarusi varyjant. Prezydentam zrobicca toj, chto budzie havaryć jasnaj i dastupnaj movaj, mieć śvietły tvar, strojnuju pastavu i čystaje sumleńnie.

Niemahčyma “kłanavać” nacyjanalnaha lidera. Jon musić naradzicca naturalnym šlacham.

Barys Tumar

 


Kamientary

Ciapier čytajuć

«Tysiaču dalaraŭ za miesiac — realna». Kolki ciapier zarablajuć miedyki ŭ Biełarusi?6

«Tysiaču dalaraŭ za miesiac — realna». Kolki ciapier zarablajuć miedyki ŭ Biełarusi?

Usie naviny →
Usie naviny

U Pružanach sa stralaninaj zatrymlivali kiroŭcu biez pravoŭ1

Kaciaryna Andrejeva apublikavała pieršy dopis paśla vyzvaleńnia6

Apytańni pierad vybarami ŭ Kaardynacyjnuju radu pakazvajuć, što Łatuška zachavaŭ najvyšejšy davier hramadstva88

Ciače vada ŭ jarok. Na biadu, u Łahojsku taja vada — kanalizacyja

«Prahresiŭnaja Bałharyja» ŭčystuju pieramahła na vybarach. Hienierał Radzieŭ supakojvaje: Praciahniem jeŭrapiejski šlach, ale krytyčna8

Raźviedka Šviecyi: Ekanomika Rasii na miažy najhłybiejšaha kryzisu. Niajasna, ci Pucinu pra heta kažuć23

Adnaho čałavieka na ŭjeździe ŭ Biełaruś aštrafavali za adzieńnie, druhoha — za abutak

Biełarusy Varšavy zapisali pravasłaŭnuju liturhiju na rodnaj movie

Forvard chakiejnaha «Dynama-Minsk» choča, kab zarobak jamu padniali da miljona dalaraŭ za hod. Dva inšyja ŭžo atrymlivajuć amal stolki5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Tysiaču dalaraŭ za miesiac — realna». Kolki ciapier zarablajuć miedyki ŭ Biełarusi?6

«Tysiaču dalaraŭ za miesiac — realna». Kolki ciapier zarablajuć miedyki ŭ Biełarusi?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić