Jon maje namier uziać udzieł u prajmieryz i abjadnać levy elektarat.

Deputat Jeŭraparłamienta i lidar levacentrysckaj partyi «Hramadskaja prastora» (Place publique) Rafael Hluksman abviaściŭ pra vyłučeńnie svajoj kandydatury na pasadu prezidenta Francyi, piša The Moscow Times sa spasyłkaj na The Telegraph.
Jon maje namier uziać udzieł u prajmieryz i abjadnać levy elektarat.
Hluksman viadomy jak paśladoŭny prychilnik Ukrainy i jeŭrapiejskaj intehracyi. Jon vystupaje za ŭzmacnieńnie jeŭrapiejskaj biaśpieki, padtrymku Kijeva i žorstkuju liniju ŭ dačynieńni da Rasii. Adnačasova palityk prytrymlivajecca levych pohladaŭ i prapanoŭvaŭ uvieści dla francuzskaj moładzi abaviazkovuju dziesiacimiesiačnuju hramadskuju słužbu — naprykład, dapamohu ŭ damach sastarełych.
Historyja siamji Hluksmana źviazanaja z savieckaj raźviedkaj. Jaho dzied Rubin Hluksman naradziŭsia ŭ 1889 hodzie ŭ habrejskaj siamji ŭ Čarnaŭcach, jakija tady ŭvachodzili ŭ skład Aŭstra-Vienhryi.
U 1920‑ch hadach jon emihravaŭ u Paleścinu, dzie zachapiŭsia kamunizmam i byŭ zavierbavany Kaminternam — arhanizacyjaj, stvoranaj balšavikami dla raspaŭsiudžvańnia kamunistyčnaha ruchu.
Rubin Hluksman pracavaŭ savieckim raźviedčykam u Francyi, Hiermanii i Vialikabrytanii, dzie vydavaŭ siabie za biznesmiena i strachavoha ahienta. U 1940 hodzie jon byŭ aryštavany brytanskaj kontrraźviedkaj MI5 paśla taho, jak jaho vykryŭ saviecki pierabiežčyk.
Hluksmana vyrašyli vysłać u Kanadu. Pa darozie karabiel ź im byŭ tarpiedavany niamieckaj padvodnaj łodkaj, i jon zahinuŭ.
Na toj momant jaho synu Andre było ŭsiaho try hady, i praź jaŭrejskaje pachodžańnie Andre chavaŭsia ŭ Francyi pad vydumanym imiem Žazef Ryŭjer i pieražyŭ vajnu. Paźniej Andre Hluksman staŭ viadomym francuzskim fiłosafam. U maładości jon prytrymlivaŭsia marksisckich i maaisckich pohladaŭ, adnak u 1970‑ch hadach parvaŭ ź imi i staŭ krytykam savieckaha kamunizmu i kitajskaj palityki.
Rafael Hluksman naradziŭsia ŭ Paryžy ŭ 1979 hodzie. Da pačatku palityčnaj karjery Hluksman pracavaŭ žurnalistam i dakumientalistam. U 2009—2013 hadach jon byŭ daradcam prezidenta Hruzii Michaiła Saakašvili. Tam jon zajmaŭsia palityčnaj stratehijaj i kamunikacyjami. U 2024 hodzie Hluksman uznačalvaŭ śpis levacentrysckaha aljansu na vybarach u Jeŭraparłamient u Francyi. Aljans atrymaŭ kala 14% hałasoŭ, a Hluksman staŭ adnym z najbolš prykmietnych pradstaŭnikoŭ francuzskich levych.
46‑hadovy Hluksman raźličvaje stać adzinym kandydatam umieranych levych i skłaści kankurencyju jak levamu Miełanšonu, tak i pravaj Maryn Lo Pen.
«Kali ja vyłučaju svaju kandydaturu, to tolki dla taho, kab Francyja znoŭ nabyła hodnaść. Niaŭžo my źbirajemsia addać krainu Maryn Lo Pen i krajnie pravym? Ja miarkuju, što bolšaść francuzaŭ nie padtrymlivaje amierykanizacyju francuzskaha hramadstva», — zajaviŭ palityk. Hałoŭnaja palityčnaja zadača Hluksmanna — damahčysia padtrymki ŭmieranych levych, nie ŭstupajučy ŭ sajuz ź Miełanšonam.
Prezidenckija vybary ŭ Francyi projduć viasnoj 2027 hoda. Pavodle apytańniaŭ, favarytkaj pieršaha tura zastajecca Maryn Lo Pien.
U adnym sa scenaryjaŭ The Times jana atrymlivaje kala 36% hałasoŭ, pravacentryst i były premjer Eduar Filip — 19%, Žan-Luk Miełanšon — kala 15%, a Hluksman — prykładna 10%. U vypadku vychadu Lo Pen u druhi tur jaje apanientu spatrebicca zaručycca značnaj padtrymkaj.
Kamientary
Cikava, raniej ž vy pisali, što Łe Pen krajniepravaja. Ci tut abminuli takuju acenku kab nie pisać, što Miełanšon ultralevy? U Francyi jaho partyju nazyvajuć isłamsa-levyja (islamo-gauchisme).