Zdaroŭje44

Karanavirus paskoryŭ stareńnie mozhu navat u tych, chto nie chvareŭ

Pa słovach navukoŭcaŭ, praciahłaja izalacyja, tryvožnaść, niapeŭnaść, strata pracy abo dachodaŭ akazalisia nastolki mocnymi, što vyklikali źmieny, padobnyja da naturalnaha stareńnia mozhu.

Fota: Vecteezy

Jak piša Daily Mail, daśledavańnie, praviedzienaje navukoŭcami z Notynhiemskaha ŭniviersiteta, pakazała, što padčas pandemii ŭ ludziej nazirałasia paskoranaje stareńnie mozhu — u siarednim na 5,5 miesiaca chutčej, čym zvyčajna. Pryčym u niekatorych vypadkach hety pakazčyk dasiahaŭ dadatkovych 20 miesiacaŭ stareńnia. I samaje dziŭnaje: heta zakranała navat tych, chto nie chvareŭ na COVID-19.

«Najbolš mianie ździviła toje, što navat u ludziej, jakija nie chvareli na COVID-19, nazirałasia značnaje pavieličeńnie tempaŭ stareńnia mozhu. Heta śviedčyć pra toje, nakolki hłyboka na nas paŭpłyvaŭ sam vopyt pandemii — izalacyja, niavyznačanaść, stres», — adznačyŭ kiraŭnik daśledavańnia doktar Ali-Reza Machamadzi-Niežad.

Kab pryjści da takich vysnoŭ, daśledčyki spačatku stvaryli madel narmalnaha stareńnia mozhu, vykarystoŭvajučy danyja bolš jak 15 000 zdarovych ludziej. Zatym jany praanalizavali skany mozha inšych 996 asob.

Pałova ź ich prajšła MRT-abśledavańnie jašče da pačatku pandemii, a pałova jak da, tak i paśla pandemii. I mienavita ŭ tych, chto byŭ abśledavany dvojčy — da i paśla pandemii — vyjavilisia najbolš jaŭnyja prykmiety paskoranaha stareńnia.

Jak adznačajuć aŭtary daśledavańnia, pandemija akazała najbolš istotny ŭpłyŭ na ludziej, jakija i biez taho mieli składanaści: biednaść, prablemy sa zdaroŭjem, nizki ŭzrovień adukacyi abo biespracoŭje. U mužčyn niehatyŭny efiekt byŭ vyjaŭleny macniej, čym u žančyn.

Akramia MRT-skanavańniaŭ, daśledčyki aceńvali taksama razumovyja zdolnaści ŭdzielnikaŭ z dapamohaj śpiecyjalnych testaŭ. U tych, chto pieranios COVID-19, hetyja testy pakazali źnižeńnie kahnityŭnych funkcyj — najpierš pahoršyłasia razumovaja hnutkaść (zdolnaść chutka pieraklučacca pamiž zadačami) i chutkaść apracoŭki infarmacyi.

Hetaje daśledavańnie — pieršaje maštabnaje paćviardžeńnie taho, što hłabalnyja kryzisy mohuć vyklikać niejrabijałahičnyja nastupstvy, padobnyja da naturalnaha stareńnia. I hetyja nastupstvy najbolš baluča adčuli tyja, chto i biez taho byŭ najbolš uraźlivym.

Kamientary4

  • 1
    25.07.2025
    U znajomaha paśla kavidu psichoz raźviúsia, jamu padajecca što susiedzi jaho chočuć atrucić, zabić i h.d. Pry prypadku źbiehaje ú les, pala i tamaka siadzić
  • Vład
    25.07.2025
    Čto ludi otupieli - očievidnaja vieŝ!
  • Nul
    25.07.2025
    Odni učionyje pišut, čto mozh voobŝie nie stariejet, druhije čto stariejet, da tak, čto jeho vozrast možno opriedieliť s točnosťju do miesiaca. No čto-to viery niet ni tiem ni tiem

Ciapier čytajuć

Nad šerym kardynałam Nacbanka zhuścilisia chmary? Zatrymali jaho siabra, byłoha vykanaŭčaha dyrektara Banka raźvićcia7

Nad šerym kardynałam Nacbanka zhuścilisia chmary? Zatrymali jaho siabra, byłoha vykanaŭčaha dyrektara Banka raźvićcia

Usie naviny →
Usie naviny

Minsuviazi: U drennaj mabilnaj suviazi vinavaty vašy vokny2

Z-vajenkary paviedamlajuć pra šturm Hulajpola14

Rasijanie jeduć u Biełaruś na śviaty: braniravańnie hatelaŭ padskočyła10

Pieršaja kraina śvietu zabaraniaje sacsietki dla dziaciej va ŭzroście da 16 hadoŭ. Jak heta budzie pracavać6

Vyzvalili palitźniavolenuju maci čatyroch dziaciej. Jaje mužu prysudzili 24 hady kałonii3

Šary z kantrabandaj ź Biełarusi dalacieli da Łatvii7

«Jaho nie isnuje». U administracyi Trampa paćvierdzili spynieńnie pracy DOGE, jakim kiravaŭ Mask2

Kiraŭnica misii demsił: Za Ukrainu zahinuła kala sta biełaruskich dobraachvotnikaŭ22

Litoŭskija fury praź miažu ŭsio jašče nie jeduć3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Nad šerym kardynałam Nacbanka zhuścilisia chmary? Zatrymali jaho siabra, byłoha vykanaŭčaha dyrektara Banka raźvićcia7

Nad šerym kardynałam Nacbanka zhuścilisia chmary? Zatrymali jaho siabra, byłoha vykanaŭčaha dyrektara Banka raźvićcia

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić