Śviet1616

Jeŭrasajuz vyznačyŭsia, jak budzie zmahacca ź vialikaj kolkaściu ŭciekačoŭ

Novyja praviły, u vypadku ŭzakońvańnia, značna paskorać praces lehalizacyi ŭciekačoŭ z roznych krain.

Uciekačy z Ukrainy paśla pačatku vajny ruchajucca ŭ ES. Fota: AP

U sieradu 27 lidaraŭ ES paśla trochhadovych sprečak pryjšli da pahadnieńnia, jak spraŭlacca z raptoŭnym i rezkim rostam kolkaści prośbitaŭ na prytułak u Jeŭropie. Ciapier, u vypadku vojnaŭ, stychijnych biedstvaŭ albo inšych zdareńniaŭ, jakija vyklikajuć napłyŭ mihrantaŭ, jeŭrapiejskija dziaržavy zmohuć spraścić praces ich rehistracyi i chutka pieramiaščać ich u inšyja krainy ES.

Zhodna sa źmieścivam novaha pahadnieńnia, krainam ES budzie advodzicca nie bolš za 4 tydni na afarmleńnie pieršapačatkovych dakumientaŭ dla ŭciekačoŭ. Paśla vieryfikavanych i zarehistravanych mihrantaŭ mohuć chutka adpraŭlać u inšyja jeŭrapiejskija krainy, dzie budzie adbyvacca ich dalejšaja lehalizacyja.

U vynikovym tekście pahadnieńnia, jak śćviardžajuć jeŭrapiejskija palityki, šlacham kampramisu ŭdałosia abaranić minimalnyja humanitarnyja standarty ŭ adnosinach da mihrantaŭ, jak dostup da adukacyi i achovy zdaroŭja.

Adnak, jak piša vydańnie The Guardian, samo pahadnieńnie jašče treba aficyjna ŭzakonić i razam z tym pieraadoleć sprečki pamiž niekatorymi krainami ES.

Havoračy ab sprečkach, vydańnie pryvodzić u jakaści prykładu składanyja pieramovy pamiž Hiermanijaj i Italijaj, bo krainy mieli roznyja padychody da vyrašeńnia prablemy mihracyi. Sama Italija ŭ vyniku zajaviła, što Hiermanija ŭsio ž dazvoliła italjanskim uładam vykarystoŭvać «nadzvyčajnyja miery» dla zmahańnia ź mihrantami, uratavanymi niaŭradavymi arhanizacyjami.

Razam z hetym, suprać novaha pahadnieńnia, niahledziačy na jaho pryniaćcie, praciahvajuć vystupać Polšča i Vienhryja.

«Polšča i Vienhryja prahałasavali suprać pahadnieńnia, u toj čas jak Aŭstryja, Čechija i Słavakija ŭstrymalisia ad hałasavańnia. Ciapier pryniataja bolšaściu damoŭlenaść maje być uchvalena ŭ Jeŭraparłamiencie.

Asnoŭnaja meta pahadnieńnia była ŭ tym, kab padzialić ciažar mihracyi pa ŭsim ES, bo asobnyja krainy prymajuć uciekačoŭ bolš za astatnich. Taksama budzie značna paskorany praces rehistracyi prośbitaŭ prytułku», — paviedamlaje The Guardian.

Kamientary16

  • Biełarus
    05.10.2023
    Božie, kakije id--ty... Ničiemu ich nie učit istorija poślednich diesiatiletij. Samoubijcy.
  • błr
    05.10.2023
    Chaj niamieččyna zabiraje. Jany na paru z francyjaj apošnim časam pakazvajuć rekordy pa hłybokim harłavym pierad dyktaturami.
  • žara fryka
    05.10.2023
    a mikolu v Biełoruśsiju 

Ciapier čytajuć

«Heta była žyvaja kamiera sačeńnia». Što rabiła viciablanka Kaciaryna, kab vyzvalicca praz 5 hadoŭ zamiest prysudžanych 12 hadoŭ10

«Heta była žyvaja kamiera sačeńnia». Što rabiła viciablanka Kaciaryna, kab vyzvalicca praz 5 hadoŭ zamiest prysudžanych 12 hadoŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Intervju sa 100-hadovym doktaram Anatolem Zankovičam — pra žyćcio padčas Druhoj suśvietnaj i pracu chirurham u ZŠA5

Tramp zabaraniŭ ujezd u ZŠA hramadzianam 12 krain

Pamior Alaksandr Kłaskoŭski-małodšy7

U minskich kramach zaŭvažyli miasa ŭ pravakacyjnych upakoŭkach i biez markirovak. Adkul?1

Praciŭniki Cichanoŭskaj źbirajucca na kruhły stoł, kab vyrašyć, jak žyć dalej44

Na pracoŭnym stale ŭ Pucina staić kampjutar z apieracyjnaj sistemaj, jakaja ŭžo šmat hod nie abnaŭlajecca14

Cichanoŭskaja: Jany nie chočuć pieramoŭ, jany chočuć, kab my dobraachvotna pajšli ŭ turmy8

Tramp nieanansavana pierahavaryŭ z Pucinym: Pucin skazaŭ, i vielmi rašuča, što jamu daviadziecca adkazać na ataku pa aeradromach22

Novak Džokavič zrabiŭ čarhovuju parodyju na Sabalenka. Taja padyhrała3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Heta była žyvaja kamiera sačeńnia». Što rabiła viciablanka Kaciaryna, kab vyzvalicca praz 5 hadoŭ zamiest prysudžanych 12 hadoŭ10

«Heta była žyvaja kamiera sačeńnia». Što rabiła viciablanka Kaciaryna, kab vyzvalicca praz 5 hadoŭ zamiest prysudžanych 12 hadoŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić