Kultura

Hrodzienski fatohraf stvaryŭ kalandar z histaryčnymi asobami horada, a potym pačaŭ pisać pra ich pjesy

Hrodzienski fatohraf i dramaturh Rusłan Chilimončyk piša pjesy, pryśviečanyja asobam z historyi Hrodna. U jaho biblijahrafii jość tvory, pryśviečanyja atletu Jakubu Čachoŭskamu, fatohrafu Piatru Šumavu, a taksama karalevie Bonie Sforca.

Rusłan Chilimončyk. Fota: vgr.by

U 2021 hodzie Rusłan Chilimončyk stvaryŭ kalandar dla Hrodzienskaha dramatyčnaha teatra. U jaho kancepcyju aŭtar zakłaŭ «histaryčnych asobaŭ Hrodna». Padčas pracy nad kalendarom Rusłan vyjaviŭ, što jość šmat ludziej nie zusim viadomych jamu, ale jakija ŭ svoj čas pakinuli prykmietny śled u historyi.

«Paźniej źjaviłasia žadańnie ich ažyvić. Było b vydatna, kali b na scenie teatra my b zhadvali ich», — skazaŭ Rusłan Chilimončyk «Viačerniamu Hrodna».

Pieršyja pjesy byli pra asiłka Jakuba Čachoŭskaha, jaki naradziŭsia ŭ Hrodnie ŭ 1897 hodzie. Paźniej jon staŭ husaram, zajmaŭsia baraćboj, a taksama vystupaŭ u cyrku. Pavodle Chilimončyka, trenirovačnyja pryncypy atleta aktualnyja dasiul.

Druhuju pracu dramaturh pryśviaciŭ inšamu ŭradžencu Hrodna — fatohrafu Piatru Šumavu. Jon naradziŭsia ŭ 1872 hodzie, byŭ adnym ź viadomych i najbolš važnych dziejačaŭ sacyjalistyčnaha ruchu ŭ Hrodnie na pačatku XX stahodździa. Ale bolš Šumaŭ viadomy tym, što fatahrafavaŭ navukoŭca Albierta Ejnštejna, mastaka Marka Šahała, paetku Marynu Ćviatajevu, kampazitara Siarhieja Prakofjeva, paeta Uładzimira Majakoŭskaha.

«Potym ja ŭžo šukaŭ u bijahrafijach niejkija nie zusim vidavočnyja fakty, jakija mahli b zacikavić prostaha čałavieka. Tak atrymałasia z Bonaj Sforca. Było cikava pahruzicca ŭ toj čas i razumieć, što voś naš samy stary hadzińnik u Jeŭropie na Farnym kaściole — jaje zasłuha», — skazaŭ Chilimončyk.

Na jaho dumku, pra Bonu Sforca možna napisać nie adnu knihu. Tamu pjesa — tolki epizod z žyćcia, praź jaki hetuju histaryčnuju asobu jašče nie razhladali.

Nastupnaja hierainia pjesy Chilimončyka — piśmieńnica Eliza Ažeška. Ciapier dramaturh znajomicca z tvorčaściu Ažeški, bo choča pahruzicca ŭ śviet čałavieka praź jaho tvorčaść.

Čytajcie:

«Kab adnojčy viarnucca dachaty». Hanna Šarkunova napisała pieśniu na słovy Maksima Znaka

«Nie treba mianie chavać z pompaj, ja ž nie na vajnu idu». Jakija zahadki tojać tastamienty i epitafii časoŭ VKŁ?

89-hadovy Kastuś Ćvirka: Budu žyć, pakul nie vydam usie 200 tamoŭ «Biełaruskaha knihazboru»!

Kamientary

Minsk siońnia viečaram pahruziŭsia ŭ ciemru. Paśla zahadu Łukašenki51

Minsk siońnia viečaram pahruziŭsia ŭ ciemru. Paśla zahadu Łukašenki

Usie naviny →
Usie naviny

Vaśmikłaśnica ŭ rasijskim Krasnajarsku abliła bienzinam i padpaliła adnakłaśnika12

«Minsktrans» prakamientavaŭ historyju ź dziaŭčynaj, jakaja trapiła ŭ balnicu paśla ŭdaru tokam u tralejbusie1

Čatyrochhadovy chłopčyk staŭ śviedkam žorstkaha zabojstva maci. Praz 20 hadoŭ jon uspomniŭ detali — zabojca pakarany5

Tusk: Sietka Džefry Epštejna mahła być maštabnaj apieracyjaj rasijskich śpiecsłužbaŭ pa vierbavańni zachodnich elit18

«Ja była jak pad hipnozam». Realnyja historyi minčukoŭ, jakich machlary prymusili pradać kvatery — adna sumnaja, druhaja amal ščaślivaja1

Siońnia nočču było da minus 27,6°C

U źlitych fajłach Epštejna ŭspłyła jašče adna biełaruska, madel i žonka futbalista — raskazvajem, što pra jaje viadoma17

«U vas jość lubimaja pieśnia?» Znajomciesia z Maksatam — samym viadomym stryt-videohrafam Minska1

Čempijon Polščy pa boksie, što raptoŭna viarnuŭsia ŭ Biełaruś, patłumačyŭ niečakanaje viartańnie11

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Minsk siońnia viečaram pahruziŭsia ŭ ciemru. Paśla zahadu Łukašenki51

Minsk siońnia viečaram pahruziŭsia ŭ ciemru. Paśla zahadu Łukašenki

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić