Polskaha deziercira Emila Čečku pryznali vinavatym u ździekach z maci
Prysud pa spravie polskaha deziercira Emila Čečki, jaki ździekavaŭsia sa svajoj maci, pakinuli bieź źmienaŭ.

Čečka jašče ŭ vieraśni byŭ asudžany na 6 miesiacaŭ abmiežavańnia voli. Na praciahu hoda jon nie maje prava nabližacca da maci bližej, čym na 50 mietraŭ i źviazvacca ź joj. Sud abaviazaŭ jaho ŭstrymacca ad złoŭžyvańnia ałkaholem.
29 śniežnia apielacyju razhladaŭ akruhovy sud u Olštynie, jaho rašeńnie kančatkovaje, piša pap.pl.
Havorka idzie pra «fizičnyja i psichałahičnyja ździeki». Čečka pierajechaŭ u adnapakajovuju kvateru maci ŭ žniŭni minułaha hoda. Jon złoŭžyvaŭ ałkaholem i teraryzavaŭ jaje, prymušaŭ udzień i ŭnačy siadzieć na kuchni. 7 maja jon źbiŭ svaju maci (biŭ pa hałavie), pahražaŭ jaje zabić. Emil Čečka tady zatrymlivaŭsia palicyjaj.
Nahadajem, što 16 śniežnia Čečka źbieh u Biełaruś i paprasiŭ palityčnaha prytułku. U Polščy vydali ordar na jaho aryšt, na radzimie za deziercirstva jamu pahražaje da 10 hadoŭ źniavoleńnia. Jon daŭ niekalki intervju biełaruskim dziaržSMI, dzie kazaŭ, što ŭdzielničaŭ u rasstrełach mihrantaŭ i vałancioraŭ.
Ciapier čytajuć
«Jak Volski prychodziŭ ź pieratrusam da Kołasa, a Krapiva i Hlebka danosili na kaleh». Apublikavanyja žachlivyja ŭspaminy Ryhora Biarozkina pra represii 1920—1940-ch
«Jak Volski prychodziŭ ź pieratrusam da Kołasa, a Krapiva i Hlebka danosili na kaleh». Apublikavanyja žachlivyja ŭspaminy Ryhora Biarozkina pra represii 1920—1940-ch
«Ja suprać. Movy, jakija pakinuli paśla siabie kałanizatary ŭ Afrycy, stali šlacham da cyvilizacyi». Aleksijevič adkazała, jak stavicca da admovy ad ruskaj movy va Ukrainie
«Ja suprać. Movy, jakija pakinuli paśla siabie kałanizatary ŭ Afrycy, stali šlacham da cyvilizacyi». Aleksijevič adkazała, jak stavicca da admovy ad ruskaj movy va Ukrainie
«U turmie ja lubiŭ vynosić śmiećcie». Historyja Mandeły, jaki razumieŭ, što niemahčyma zamanić voraha ŭ zasadu, kali nie viedaješ, jak myślać jaho hienierały
Kamientary