Hramadstva1313

Rasijskaje PR-ahienctva prapanavała «Našaj Nivie» apublikavać zamoŭny artykuł, jaki ačarniaje «Štadler»

Z rekłamnym adździełam «Našaj Nivy» źviazaŭsia niechta Maksim Citoŭ, supracoŭnik rasijskaj pijar-kampanii «Michajłaŭ i partniory». Jon prapanavaŭ za hrošy raźmiaścić infarmacyju pra biełaruskaje adździaleńnie kampanii «Štadler», jakoje źbiraje ciahniki i tramvai pad Fanipalem.

«Mianie cikavić, ci voźmiecie vy takuju temu? Nie abaviazkova ŭ krytyčnym klučy, moža prosta jak aśviatleńnie fakta ab rašeńni suda», — havaryłasia ŭ liście, dasłanym Maksimam.

Frahmient raboty ŭ cechach «Štadlera».

Jon śćviardžaje, što «Štadler» nie vykonvaje svaje abaviazki ŭ dačynieńni da minskaha mietro, tamu ekanamičny sud Minska abaviazaŭ «Štadler» spłacić mietrapalitenu 561 tysiaču rubloŭ štrafu (praŭda, Maksim Citoŭ pryvodziŭ sumu ŭ rasijskich rublach). 

Svoj list rabotnik rasijskaj PR-kampanii skančaŭ takimi słovami: 

«Nu heta ŭsio — infarmacyjnaja nahoda. Dalej možna pryšpilić da hetaha inšyja fakty, naprykład, što ŭ ŚMI Biełoruśsii byŭ niekatory niehatyŭ u dačynieńni «Štadler Minsk». Možacie napisać pra skaračeńnie štatu, chamskaje staŭleńnie da rabočych i hetak dalej», — pisaŭ jon.

Viadoma, nijakija zamoŭnyja materyjały «Naša Niva» publikavać nie stała, a źviarnułasia pa kamientar da kiraŭnictva «Štadlera». 

Nakolki praŭdzivy źmiest lista i kamu moža być vyhadna ačarnić ich u biełaruskich ŚMI? 

Pa śćvierdžańni «Štadlera», adkaz uzhodnieny i ź Minskim mietrapalitenam. 

«Adnosiny miž Minskim mietrapalitenam i «Štadler Minsk» nosiać dziełavy charaktar. Sudovy praces byŭ farmalnaj nieabchodnaściu, abumoŭlenaj praceduraj dziaržaŭnych zakupak zhodna z zakanadaŭstvam Biełarusi. Niemahčymaść źmieny ŭmovaŭ zaklučanaj pa vynikach elektronnaha aŭkcyjona damovy patrabavała ad bakoŭ zvarotu ŭ sud dla ŭrehulavańnia ŭsich nieabchodnych farmalnaściaŭ», — patłumačyŭ dyrektar «Štadler Minsk» Filip Brunier. 

Dyrektar «Štadler Minsk» Filip Brunier.

Ale Brunier admoviŭsia ad razvah na temu, kamu heta moža być vyhadna. 

«My ŭžo bolš za 75 hod zajmajemsia vyrabam sastavaŭ, a nie palityčnymi hulniami», — padsumavaŭ jon. 

Pavodle kiraŭnika kampanii, infarmacyja pra skaračeńnie štatu taksama niepraŭdzivaja.

«U 2018 hodzie Stadler Group dadatkova inviestavała 12 miljonaŭ jeŭra ŭ «Štadler Minsk», hetyja hrošy pajšli na pašyreńnie vytvorčaści kuzavaŭ, u 2019-m budzie zapuščany i dadatkovy afarboŭčy cech», — skazaŭ jon.

Kamientary13

Ciapier čytajuć

«Ja ŭžo dumaju, jak tam nam na hetym soncy pastajać». Łukašenka padzialiŭsia z Pucinym stracham pierad zaŭtrašnim paradam21

«Ja ŭžo dumaju, jak tam nam na hetym soncy pastajać». Łukašenka padzialiŭsia z Pucinym stracham pierad zaŭtrašnim paradam

Usie naviny →
Usie naviny

Studentam dla zasialeńnia ŭ internaty dastatkova miedycynskaj daviedki pa miescy žycharstva, a nie vučoby

175 tysiač biełarusaŭ emihravali ci vyjechali na pracu ŭ ES u 2024-m. Najbolš u Polšču, a Hiermaniju zdahnała Ispanija16

U Rasii raspracavali sistemu ananimnaha adsočvańnia pieramiaščeńnia ludziej i abjektaŭ bieź bijamietryi4

U Homielskim rajonie 77-hadovy dačnik zabiŭ 45-hadovaha i zakapaŭ kala svajoj chaty

U byłoj źniavolenaj z Tut.by na vajnie va Ukrainie zahinuŭ syn16

Źjaviŭsia novy vid machlarstva. Telefanujuć ad imia sartavalnaha centra «Biełpošty»

Rasija i Kitaj damovilisia ab budaŭnictvie «Siły Sibiry — 2». Heta kančatkova pieraaryjentuje rasijski haz ź Jeŭropy ŭ Aziju13

Z aŭkcyjonu pradajuć kalekcyju karcin Viktara Babaryki. U tym liku tvory Lubiča i Zaka5

«Zachavać biełaruskaść za miežami krainy». Kiraŭnica Volnaha choru trymaje ŭ Varšavie škołu mastactvaŭ — pahutaryli ź joj7

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Ja ŭžo dumaju, jak tam nam na hetym soncy pastajać». Łukašenka padzialiŭsia z Pucinym stracham pierad zaŭtrašnim paradam21

«Ja ŭžo dumaju, jak tam nam na hetym soncy pastajać». Łukašenka padzialiŭsia z Pucinym stracham pierad zaŭtrašnim paradam

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić