Słavuty rasiejski erudyt dazvoliŭ sabie niepavažnyja vykazvańni na adras biełaruskaj i ŭkrainskaj movaŭ.
Słavuty rasiejski erudyt Anatol Vaserman, udzielnik intelektualnych šoŭ «Što? Dzie? Kali?» i «Svaja hulnia» dazvoliŭ sabie niepavažnyja vykazvańni na adras biełaruskaj i ŭkrainskaj movaŭ.
«Vybačajcie, što karystajusia nie biełaruskim dyjalektam rasiejskaj movy (ja ź im zanadta drenna znajomy) i nie ŭkrainskim dyjalektam (jaho časta vykarystoŭvajuć jak palityčnuju admyčku)», — tak Vaserman (u vyhladzie błohiera awas1952) adkazvaje biełaruskaj moładzievaj aktyvistcy Tacianie Jełavoj (błohier zmagarka). Pačałasia sprečka z roźnicy pohladaŭ na sutnaść fłešmobaŭ.
Śledam znatok raskazvaje, adkul jość pajšli biełaruski i ukrainski «dyjalekty»: «U druhoj pałovie XIX stahodździa hrupy filolahaŭ i litarataraŭ (častkova apantanych ułasnymi ambicyjami, častkova finansavanych Aŭstryjaj) stali źbirać i paraŭnoŭvać miascovyja havorki pa rehijonach Rusi, jakija kaliści ŭvachodzili ŭ skład Žečy Paspalitej. Takim čynam nabrałasia dastatkova słovaŭ dla apisańnia pobytavych sytuacyjaŭ (miascovyja havorki zachoŭvalisia tolki ŭ sferach, nijak nie źviazanych z ahulnarasiejskim prahresam — tamu navukovaja, techničnaja, ekanamičnaja, palityčnaja, mastactvaznaŭčaja i da t.p. terminalohija ŭ novych słoŭnikach zusim adsutničała). Ślady hetaha budaŭnictva farmalnaj apory dla prapahandy roźnicy «troch uschodniesłavianskich narodaŭ» možna znajści ŭ dakumentach toj epochi».
Hetaja «karotkaja historyja movaŭ» vyzvała škvał emocyjaŭ u biełaruskim sektary internetu. «A jašče, — kpić błohier lesnoi_slon, —
hetyja hrupy filolahaŭ pisali letapisy i vydrapvali bieraścianyja hramaty, jakija paśla zakopvalii vydavali za staražytnyja».
Kamientary