
Zaprašajem uziać udzieł va ŭnikalnym biełaruskim abradzie, jaki viadomy na ŭvieś śviet!
Maršrut: Minsk-Dunajeva-Kamsamolskaja-Hrozaŭ-Cimkavičy-Siemiežava-Minsk.
Pačniem vandroŭku ź vioski Dunajeva, dzie była siadziba Łapuchi Edvarda Vajniłoviča (XVIII st.).
Daviedajemsia, jak źnitavany losy Vajniłovičaŭ i Narkievičaŭ-Jodkaŭ i jakuju rolu adyhrała siadziba Łapuchi ŭ budaŭnictvie Čyrvonaha kaścioła ŭ Minsku.
U susiedniaj vioscy Kamsamolskaja (jana viadzie letapis z časoŭ VKŁ i raniej nasiła nazvu Pukava) pabačym zakinutuju Śviata-Hieorhijeŭskuju carkvu XVIII st.
Adrazu paśla hetaha trapim u Hrozava — słavutaje miastečka časoŭ BNR, 100-hodździe abviaščeńnia jakoj my adznačajem ŭ 2018 hodzie.
U miastečku ŭstalavany kryž abaroncam BNR. Pahladzim na siadzibny dom (kaniec XVIII st.), jaki naležaŭ Mieržyjeŭskim i Vithienštejnam. Uspomnim mastačku-naivista Alenu Kiš, jakaja pachavana ŭ Hrozavie.
Cimkavičy — jašče adno miastečka časoŭ VKŁ. Tut nazvy vulic nie mianiajucca 300 hod. Niekatorymi ź im my projdziemsia i pabačym krajavidy i atmaśfieru, jakuju pieradaŭ u svaich tvorach Kuźma Čorny.
Piśmieńnik nastaŭničaŭ u Cimkavičach i hraŭ tut u miascovym narodnym teatry, jaki isnuje i ciapier. Jašče my pabyvajem na miescy lehiendarnaha miascovaha kaścioła 1647 h., jaki byŭ raśpisany arnamientami słuckich pajasoŭ. Temu tkactva praciahniem u vioscy Siemiežava, dzie naviedajem Centr tkackaha ramiastva.
Kulminacyjnaj kropkaj vandroŭki stanie naš udzieł u abradzie Kaladnyja cary, što ŭklučany ŭ śpis niemateryjalnych kulturnych kaštoŭnaściej JUNIESKA.
Pracesija Caroŭ, da jakoj my dałučymsia, naviedaje damy viaskoŭcaŭ, dzie razyhraje dramu «Car Maksimilijan».

Z nadychodam ciemry zapalać fakieły i ahniavym šeściem zavieršać abrad.
Cana vandroŭki — 33 rubli. Pry papiaredniaj apłacie — 29 rubloŭ.
U sumu ŭklučany prajezd na turystyčnym aŭtobusie, supravadžeńnie ekskursavoda, udzieł u abradzie Kaladnyja cary, naviedvańnie Centra tkactva.
Zapis pa telefonie: (+375 29) 755-68-85.
PKAU «Kultura rodnaha kraju», UNP 192664818
Kamientary