Śviet1717

Mierkiel nazvała ŭmovu admieny sankcyj

EPA/BERND VON JUTRCZENKA

Kancler Hiermanii Anhieła Mierkiel zajaviła, što sankcyi Jeŭrasajuza suprać Rasii mohuć być admienienyja tolki pry najaŭnaści poŭnaha vykanańnia minskich pahadnieńniaŭ, padpisanych pradstaŭnikami Kijeva i prarasijskich sieparatystaŭ u vieraśni. Pra heta ŭ čaćvier, 8 studzienia, paviedamlaje Reuters.

Vystupajučy na pres-kanfierencyi ŭ Bierlinie paśla sustrečy z premjer-ministram Ukrainy Arsienijem Jacaniukom, Mierkiel zajaviła, što jana nie čakaje, što asobnyja sankcyi, źviazanyja z Krymam, mohuć być admienienyja, bo heta patrabavała b viartańnia dałučanych da Rasii terytoryj.

«U mianie mała nadziejaŭ u hetym kirunku», — skazała Mierkiel.

Astatnija sankcyi byli ŭviedzienyja ŭ adkaz na «ŭmiašańnie» Rasii ŭ toje, što adbyvajecca na ŭschodzie Ukrainy, nahadała kancler. Pavodle jaje słoŭ, pierš čym lidary ES zmohuć havaryć ab admienie abmiežavalnych mier, pavinny być całkam realizavany minskija pahadnieńni.

Jak zajaviła Mierkiel, ciapier «jość prahres u vykanańni režymu spynieńnia ahniu (na ŭschodzie Ukrainy), adnak pieramirje krochkaje».

Kancler taksama raspaviała, što ŭ bližejšyja dni stanie zrazumieła, ci adbudziecca sustreča lidaraŭ Ukrainy, Rasii, Francyi i Hiermanii, jak i płanavałasia, u kancy studzienia ŭ Astanie. Raniej prezident Ukrainy Piatro Parašenka paviedamiŭ, što płanuje sustrecca z rasijskim, niamieckim i francuzskim lidarami ŭ Astanie 15 studzienia.

Kamientary17

Ciapier čytajuć

«Tysiaču dalaraŭ za miesiac — realna». Kolki ciapier zarablajuć miedyki ŭ Biełarusi?3

«Tysiaču dalaraŭ za miesiac — realna». Kolki ciapier zarablajuć miedyki ŭ Biełarusi?

Usie naviny →
Usie naviny

U Pružanach sa stralaninaj zatrymlivali kiroŭcu biez pravoŭ1

Kaciaryna Andrejeva apublikavała pieršy dopis paśla vyzvaleńnia6

Apytańni pierad vybarami ŭ Kaardynacyjnuju radu pakazvajuć, što Łatuška zachavaŭ najvyšejšy davier hramadstva87

Ciače vada ŭ jarok. Na biadu, u Łahojsku taja vada — kanalizacyja

«Prahresiŭnaja Bałharyja» ŭčystuju pieramahła na vybarach. Hienierał Radzieŭ supakojvaje: Praciahniem jeŭrapiejski šlach, ale krytyčna8

Raźviedka Šviecyi: Ekanomika Rasii na miažy najhłybiejšaha kryzisu. Niajasna, ci Pucinu pra heta kažuć23

Adnaho čałavieka na ŭjeździe ŭ Biełaruś aštrafavali za adzieńnie, druhoha — za abutak

Biełarusy Varšavy zapisali pravasłaŭnuju liturhiju na rodnaj movie

Forvard chakiejnaha «Dynama-Minsk» choča, kab zarobak jamu padniali da miljona dalaraŭ za hod. Dva inšyja ŭžo atrymlivajuć amal stolki5

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Tysiaču dalaraŭ za miesiac — realna». Kolki ciapier zarablajuć miedyki ŭ Biełarusi?3

«Tysiaču dalaraŭ za miesiac — realna». Kolki ciapier zarablajuć miedyki ŭ Biełarusi?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić