Ułada4949

Piać faktaŭ pra pres-sakratarku Łukašenki Natallu Ejsmant — šmat FOTA

apublikavana 6 listapada 2014 hoda

Alaksandr Łukašenka pryznačyŭ novuju kiraŭničku ŭłasnaj pres-słužby. Joj stała 30-hadovaja viadučaja Natalla Ejsmant. Darečy, z hetaj pasady svajo karjernaje ŭzvyšeńnie niekali pačała Natalla Piatkievič.

Viadučaja «Panaramy»

Praŭda, usim bolš viadomaje jaje dziavočaje proźvišča Natalli — Kirsanava. Mienavita pad takim imieniem jana viała prahramy «Panarama» i «Hałoŭny efiry» na telekanale «Biełaruś-1».

Natalla Kirsanava naradziłasia ŭ Minsku, skončyła Biełaruskuju dziaržaŭnuju akademiju mastactvaŭ, pa śpiecyjalnaści akciorka dramatyčnaha teatra i kino. Pracavała ŭ Teatry muzkamiedyi. «U teatr chadžu nie pa pracy, a dla dušy. Pieravahu addaju Kupałaŭskamu», — kaža Natalla.

Volna vałodaje biełaruskaj movaj

Natalla Kirsanava taksama viała biełaruskamoŭnuju pieradaču «Naviny rehijona». U intervju telekanału jana kazała, što pierachod na biełaruskuju movu nie byŭ lohkim. Kazała, što zajmałasia ź viadomym movaznaŭcam Uładzimiram Kulikovičam. «Kali pišu teksty, to dumaju vyklučna pa-biełarusku», — pryznavałasia žurnalistka.

Muž taksama na BT

Druhoj pałovaj Natalli Kirsanavaj źjaŭlajecca jašče adzin viadučy telekanała «Biełaruś» — Ivan Ejsmant. Tvorčy psieŭdanim — Ivan Michajłaŭ. Jon źjaŭlajecca viadučym pieradač «Hałoŭny efir» (časam jany z'ŭlalisia ŭ efiry razam z žonkaj) i «Sport-kadr». Jamu 37 hadoŭ. Skončyŭ Akademiju MUS. Adukacyja dazvoliła jamu peŭny čas papracavać u pieradačy «Zona Ch». Kaža, što pracavaŭ pazaštatnym karespandentam haziety «Priessboł», kali žyŭ niekalki hadoŭ u Hrodnie.

Varta adznačyć, što na BT taksama pracuje siastra Ivana — Hanna Ejsmant, viadučaja spartyŭnych navin.

Aktyŭnaja ŭ sacyjalnych sietkach

Natalla Kirsanava maje akaŭnt u fejsbuku, kudy vykładaje ŭ asnoŭnym ułasnyja fotazdymki. Źmiaščała spasyłku na artykuł «Post abažańnia Odry Chiepbiern». Siarod upadabańniaŭ — haziety «Antena» i «Kamsamolskaja pravda v Biełarusi», XXL Belarus, «Chudziej smačna», Viktoryi Bekchem, «Sakrety pośpiechu vialikich».

Taksama jana maje akaŭnt u «Adnakłaśnikach».

Kumiry — Džobs, Tetčer, Čerčyl

Kali ŭ Natalli Kirsanavaj zapytalisia, chto, na jaje dumku, samyja ŭpłyvovyja ludzi ŭ historyi, to adkaz byŭ: «Mnie na rozum adrazu prychodzić — Uinstan Čerčyl, mnie vielmi cikavy hety čałaviek, ź jahonymi afaryzmami». Siarod sučaśnikaŭ jana nazvała stvaralnika Apple Styva Džobsa. A siarod słavutych žančyn asablivaje miesca vyznačyła Andžalinie Džali i Marharet Tetčer.

Na pytańnie, čaho joj nie chapała na pracy na BT, adkazała: «Birulki ad hałoŭnaj parkoŭki». Mabyć, na novym miescy pracy prablem z parkoŭkaj u Natalli nie budzie.

Kamientary49

Ciapier čytajuć

Ułady Hrodna paviedamili pra vychad z ładu liŭnioŭki pad udaram stychii

Ułady Hrodna paviedamili pra vychad z ładu liŭnioŭki pad udaram stychii

Usie naviny →
Usie naviny

Rasija ŭnačy ŭdaryła pa Kijevie: dzieviać zahinułych, niekalki dziasiatkaŭ paranienych3

U Pampiejach adnavili rośpis sklapieńniaŭ, jakich nie isnuje ŭžo dva tysiačahodździ1

Mihranty, što prarvalisia z Maroka ŭ Ispaniju, paciahnulisia nazad6

Infancina adstupiŭ: płan častkovaj pryvatyzacyi čempijanataŭ śvietu pa futbole adklikany2

U Breście sutyknulisia matacykł i mapied: zahinuli try čałavieki

Jak zrabić dron amal niabačnym? Navukoŭcy prapanavali niečakana prostaje rašeńnie9

Praryŭ marakancaŭ u Sieutu: što heta było? Ci mahła heta być tonkaja pomsta Vašynhtona Madrydu? I ci adabjecca na lehalizacyi biełarusaŭ?20

133 siłaviki na 277 čałaviek, ź jakich 26 dzieci. Stała viadoma, jak razhaniali źlot pad Rasonami15

U baby Ani ŭ Čačerskim rajonie chata kruciejšaja za muziej. A sama jana śpiavaje, vyšyvaje i bieraže tradycyi3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Ułady Hrodna paviedamili pra vychad z ładu liŭnioŭki pad udaram stychii

Ułady Hrodna paviedamili pra vychad z ładu liŭnioŭki pad udaram stychii

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić