Ułada4949

Piać faktaŭ pra pres-sakratarku Łukašenki Natallu Ejsmant — šmat FOTA

apublikavana 6 listapada 2014 hoda

Alaksandr Łukašenka pryznačyŭ novuju kiraŭničku ŭłasnaj pres-słužby. Joj stała 30-hadovaja viadučaja Natalla Ejsmant. Darečy, z hetaj pasady svajo karjernaje ŭzvyšeńnie niekali pačała Natalla Piatkievič.

Viadučaja «Panaramy»

Praŭda, usim bolš viadomaje jaje dziavočaje proźvišča Natalli — Kirsanava. Mienavita pad takim imieniem jana viała prahramy «Panarama» i «Hałoŭny efiry» na telekanale «Biełaruś-1».

Natalla Kirsanava naradziłasia ŭ Minsku, skončyła Biełaruskuju dziaržaŭnuju akademiju mastactvaŭ, pa śpiecyjalnaści akciorka dramatyčnaha teatra i kino. Pracavała ŭ Teatry muzkamiedyi. «U teatr chadžu nie pa pracy, a dla dušy. Pieravahu addaju Kupałaŭskamu», — kaža Natalla.

Volna vałodaje biełaruskaj movaj

Natalla Kirsanava taksama viała biełaruskamoŭnuju pieradaču «Naviny rehijona». U intervju telekanału jana kazała, što pierachod na biełaruskuju movu nie byŭ lohkim. Kazała, što zajmałasia ź viadomym movaznaŭcam Uładzimiram Kulikovičam. «Kali pišu teksty, to dumaju vyklučna pa-biełarusku», — pryznavałasia žurnalistka.

Muž taksama na BT

Druhoj pałovaj Natalli Kirsanavaj źjaŭlajecca jašče adzin viadučy telekanała «Biełaruś» — Ivan Ejsmant. Tvorčy psieŭdanim — Ivan Michajłaŭ. Jon źjaŭlajecca viadučym pieradač «Hałoŭny efir» (časam jany z'ŭlalisia ŭ efiry razam z žonkaj) i «Sport-kadr». Jamu 37 hadoŭ. Skončyŭ Akademiju MUS. Adukacyja dazvoliła jamu peŭny čas papracavać u pieradačy «Zona Ch». Kaža, što pracavaŭ pazaštatnym karespandentam haziety «Priessboł», kali žyŭ niekalki hadoŭ u Hrodnie.

Varta adznačyć, što na BT taksama pracuje siastra Ivana — Hanna Ejsmant, viadučaja spartyŭnych navin.

Aktyŭnaja ŭ sacyjalnych sietkach

Natalla Kirsanava maje akaŭnt u fejsbuku, kudy vykładaje ŭ asnoŭnym ułasnyja fotazdymki. Źmiaščała spasyłku na artykuł «Post abažańnia Odry Chiepbiern». Siarod upadabańniaŭ — haziety «Antena» i «Kamsamolskaja pravda v Biełarusi», XXL Belarus, «Chudziej smačna», Viktoryi Bekchem, «Sakrety pośpiechu vialikich».

Taksama jana maje akaŭnt u «Adnakłaśnikach».

Kumiry — Džobs, Tetčer, Čerčyl

Kali ŭ Natalli Kirsanavaj zapytalisia, chto, na jaje dumku, samyja ŭpłyvovyja ludzi ŭ historyi, to adkaz byŭ: «Mnie na rozum adrazu prychodzić — Uinstan Čerčyl, mnie vielmi cikavy hety čałaviek, ź jahonymi afaryzmami». Siarod sučaśnikaŭ jana nazvała stvaralnika Apple Styva Džobsa. A siarod słavutych žančyn asablivaje miesca vyznačyła Andžalinie Džali i Marharet Tetčer.

Na pytańnie, čaho joj nie chapała na pracy na BT, adkazała: «Birulki ad hałoŭnaj parkoŭki». Mabyć, na novym miescy pracy prablem z parkoŭkaj u Natalli nie budzie.

Kamientary49

Ciapier čytajuć

Nas moža čakać samaje mocnaje pachaładańnie siezona, tempieratura moža apuścicca nižej za 30°S2

Nas moža čakać samaje mocnaje pachaładańnie siezona, tempieratura moža apuścicca nižej za 30°S

Usie naviny →
Usie naviny

Dakład CSIS: Rasija straciła na vajnie zabitymi i paranienymi 1,2 młn čałaviek, Ukraina — da 600 tysiač5

NATA rychtujecca da vajny ŭ Arktycy2

Sakret, jak žyć dobra i paśla 90 hadoŭ — čałaviečyja suviazi2

«Bajsoł» abvinavaciŭ Stryžaka ŭ admovie pieradać kantrol nad jurydyčnymi asobami ŭ Polščy i ZŠA22

Pry ŭdary pa pasažyrskim ciahniku na Charkaŭščynie zahinuli jak minimum piać čałaviek1

U Minskim pałacy dziaciej i moładzi adkryli imitacyju turmy13

U Śvietłahorskim rajonie mužčyna zapraŭlaŭ zapalničku z hazavaha bałončyka. Skončyłasia heta kiepska

Viktar Łukašenka naviedaŭ AAE ź nieanansavanym vizitam13

Arhiencinskaja hazieta apublikavała recept biełaruskich dranikaŭ, jaki palubiŭsia Złučanym Štatam4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Nas moža čakać samaje mocnaje pachaładańnie siezona, tempieratura moža apuścicca nižej za 30°S2

Nas moža čakać samaje mocnaje pachaładańnie siezona, tempieratura moža apuścicca nižej za 30°S

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić