Kultura1111

U Hłybokim ustalavali pomnik baronu Miunchhaŭzienu

20 traŭnia, napiaredadni śviatkavańnia 600-hodździa horada, u Hłybokim ustalavali pomnik baronu Miunchhaŭzienu raboty miascovych majstroŭ. Tak, tak! Litaraturnamu hieroju! Miunchhaŭzien z padzornaj truboj, na jadry, vylataje z harmaty!

Šmat chto zadasca pytańniem: «Jakija adnosiny maje da Hłybokaha «baron-maniuka» Ijeranim Karł Frydrych Miunchhaŭzien, jaki nie mieŭ naščadkaŭ dy pamior u 1797 hodzie i pachavany ŭ rodnym horadzie ŭ Niamieččynie?»

Tak! Nijakich! To čamu hetamu realnamu čałavieku, choć i litaraturnamu hieroju, da 600-ch uhodkaŭ horada, staviać pomnik?

Sprava ŭ tym, što na starych haradskich mohiłkach Kopcieŭka, hadoŭ 10 tamu, znojdzienaja cikavaja mahiła, dzie na čyhunnym kryžy pa-niamiecku napisana: «Fierdynand i Vilhielmina fon Miunchhaŭzien», na inšym baku kryža napisana: «Pamiorli 31 sakavika 1878 hoda». Jak u toj kazcy – «žyli ščaśliva i doŭha dy pamierli ŭ adzin dzień».

Zdavałasia b -– šerahovy vypadak, ciozka samoha słynnaha barona Miunchhaŭziena, i nie bolej. Adnak, dačulisia žurnalisty, dačulisia telekanały, jak biełaruskija, tak i rasiejskija. Pačali pryjazdžać i štoraz bolej! Zrazumieła, usie pytańni jak da krajaznaŭcy ­ mnie: «Pakažy, apaviadzi!»

Ja ŭsich papiaredžvaŭ, kab nie było iluzijaŭ –- Miunchhaŭzien nie toj! Na što teleapieratar kanała TVC adnojčy zaŭvažyŭ: «Hałoŭnaje, što na pomniku napisana - «Miunchhaŭzien». A toj, ci nie toj - jakaja roźnica! Vuń, adzin mužyk u Pskoŭskaj vobłaści, znajšoŭ staryja padmurki, uźvioŭ dom i napisaŭ «Tut byŭ Puškin!». A Puškina tut nikoli nie było, ale turysty jeduć, cełaje pałomnictva. I ŭsie vierać - tut byŭ Puškin! A heta — taki padarunak Hłybokamu! Sam baron Miunchaŭzien pachavany! Ad turystaŭ adboju nie budzie!»

Tak, sapraŭdy! Hłybokaje naviedvajuć šmatlikija turysty! Jość što pahladzieć! Dva chramy ŭ styli vilenskaha baroka, Aleja słavutych ziemlakoŭ, dzie staić vosiem pomnikaŭ vybitnym hłybačanam (u tym liku i premjeru BNR Vacłavu Łastoŭskamu), vieža-kałona ŭ honar Kanstytucyi Rečy Paspalitaj 3 traŭnia 1791 h, cikavyja vandroŭki z zapalenymi śviečkami pa padziamiellach klaštara karmielitaŭ… Ale ŭsie turhrupy čamuści prosiać: «Pakažycie nam i mahiłu Miunchhaŭziena!»

Dyk čamu Hłybokaje pavinna admovicca ad barona Miunchaŭziena, choć jon pra ścipłaje Hłybokaje i nikoli nie čuŭ? Horadu vyhadna – turbiznes! Narod hetaha choča! Darečy, pra mahiłu Miunchhaŭziena ŭ Hłybokim jość infarmacyja i na sajcie muzieja Miunchhaŭziena pad Ryhaj.

Kamientary11

Ciapier čytajuć

Chto toj Maćviej z Navapołacka, jakoha ŭ Rasii asudzili da 25 hadoŭ za padrychtoŭku terakta

Chto toj Maćviej z Navapołacka, jakoha ŭ Rasii asudzili da 25 hadoŭ za padrychtoŭku terakta

Usie naviny →
Usie naviny

Samalot Zialenskaha nie byŭ cellu drona, pavietranaje sudna znachodziłasia na ziamli ŭ Kišyniovie

Łukašenka: Što tvorycca ŭ krainie, u nas usie hetuju huś kruciać33

Za što asudzili eks-advakata Babaryki Dźmitryja Łajeŭskaha2

Doktarka pajechała ŭ adpačynak na try tydni. Praź niekalki dzion ad jaje zapatrabavali viarnucca praz skarhu pacyjenta2

Vyjšła na svabodu palitźniavolenaja Iryna Takarčuk, maci błohierki Volhi Takarčuk

Francuzski špijonski tryler pra biełaruskuju dyktaturu pryznany «ekstremisckimi materyjałami»2

Novaje daśledavańnie amierykanskich hieafizikaŭ pieravaročvaje našy ŭjaŭleńni pra toje, jak mienavita zahinuli dynazaŭry9

Ad «Troch čarapach» pierad AMAPam da ŭrokaŭ hitary. Pit Paŭłaŭ vučyć biełarusaŭ hrać1

Vyjšła na svabodu Nastaśsia Kuchta

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Chto toj Maćviej z Navapołacka, jakoha ŭ Rasii asudzili da 25 hadoŭ za padrychtoŭku terakta

Chto toj Maćviej z Navapołacka, jakoha ŭ Rasii asudzili da 25 hadoŭ za padrychtoŭku terakta

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić