Afiša

Prezientacyja knihi Ju.Hardziejeva «Tapanimija staražytnaj Harodni CHII-ChVIII st.» — siońnia, 26 vieraśnia

U čaćvier 26 vieraśnia ŭ Hrodnie projdzie prezientacyja knihi «Tapanimija staražytnaj Harodni CHII-ChVIII», aŭtaram jakoj źjaŭlajecca Jury Hardziejeŭ, habilitavany doktar histaryčnych navuk, adjunkt Instytuta Rasii i Uschodniaj Jeŭropy Jahiełonskaha univiersiteta. Pačatak, a 18.30 pa adrasie: Hrodna, Budzionnaha 48a (zała va ŭnutranym dvoryku).

«Tapanimija staražytnaj Harodni (XII–XVIII st.) " — pieršaje ŭ Biełarusi daśledavańnie, u jakoj zrobleny analiz evalucyi tapanimikonu adnaho horada.

Aŭtar razhladaje pytańnie pachodžańnia ŭłasnaha imia Harodni i raki Nioman, usiebakova analizuje asobnyja nazvy haradzienskich vulic i płoščaŭ, a taksama inšyja imiony ŭnutryharadskich abjektaŭ: paasobnych placaŭ, kaściołaŭ, cerkvaŭ, manastyroŭ, klaštaraŭ, aharodaŭ, siadzib, haścincaŭ, asobnych rajonaŭ horada. U pracy zroblena sproba aśviatleńnia analizu kaštoŭnasnych aśpiektaŭ evalucyi haradzienskaha ŭrbananimikonu. Kniha skiravana da tych, chto cikavicca historyjaj staražytnaj Harodni i biełaruskich haradoŭ.

***

Jury Hardziejeŭ skončyŭ histfak Haradzienskaha dziaržaŭnaha ŭniviersiteta ŭ 1991 h. U 1988–1992 hh. pracavaŭ mastactvaznaŭcam u haradzienskich majsterniach instytuta «Biełśpiecprajektrestaŭracyja». U 1993- 1995 hh. — vykładčyk kafiedry biełaruskaj kultury HrDU. U 1996–1999 hh. — aśpirant Piedahahičnaj akademii ŭ Krakavie.

U 2000 h. abaraniŭ doktarskuju dysiertacyju: «Harodnia ŭ XVIII st. Daśledvańni nad asvajeńniem haradskoj prastory, adnosinami ŭłasnaści i haradskim nasielnictvam» (Grodno w XVIII stuleciu. Studia nad zasiedleniem, stosunkami własnościowymi i mieszkańcami miast). U 2001–2005 hh. pracavaŭ u Navukovaj biblijatecy Polskaj Akademii Mastactvaŭ i Polskaj Akademii Navuk u Krakavie. Z 2005 h. — adjunkt Instytuta Rasii i Uschodniaj Jeŭropy Jahiełonskaha ŭniviersiteta.

Staršynia Biełaruskaha tavarystva ŭ Krakavie. U 2011 h. abaraniŭ habilitacyju pa temie: «Cyvilna-vajskovyja paradkavyja kamisii ŭ Vialikim Kniastvie Litoŭskim u časy Čatyrochhadovaha sojma (1789–1792)». Hałoŭnyja nakirunki daśledavańniaŭ: historyja biełaruskich haradoŭ, sacyjalna-ekanamičnaja i kulturnaja historyja Hrodna, reformy miascovaha samakiravańnia ŭ VKŁ u druhoj pałovie XVIII st. U 2008 hodzie ŭ knižnaj sieryi «Haradzienskaja Biblijateka» pabačyła śviet kniha Ju. Hardziejeva «Mahdeburhskaja Harodnia».

Kamientary

Ciapier čytajuć

Byłoha vajskoŭca z Bresta, jaki viarnuŭsia z Polščy, abvinavacili ŭ «teraryźmie» i adpravili ŭ kałoniju6

Byłoha vajskoŭca z Bresta, jaki viarnuŭsia z Polščy, abvinavacili ŭ «teraryźmie» i adpravili ŭ kałoniju

Usie naviny →
Usie naviny

Chedłajnieram na «Minsk-arenie» na apošnim zvanku budzie Loša Śvik3

«Krasnasielskija Maldyvy» atrymali status pomnika pryrody10

Biełarusaŭ papiaredzili pra štrafy za fota ŭ kvitniejučym rapsie13

Što rabić, kali pabačyŭ ptušania na ziamli?1

Marfa Rabkova — pra Dzień Voli ŭ SIZA, śmierć baćki, źmieny ŭ sabie i adnosiny z administracyjaj kałonii3

U Ratamcy ŭ krasaviku pradali samuju darahuju kvateru ŭ Minskaj vobłaści3

Historyja 12‑hadovaj Viery ŭ minskaj infiekcyjnaj balnicy nastolki ŭraziła biełarusaŭ, što ciapier čarha z achvotnych dapamahčy8

Byłaja pres-sakratarka Zialenskaha pajšła da Takiera i pierakazała tezisy rasijskaj prapahandy30

Jadzierny reaktar pad Minskam, jaki ŭzvodzili žychary Prypiaci. Historyja ACEC u Družnym, jakuju ŭratavaŭ i pachavaŭ Čarnobyl2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Byłoha vajskoŭca z Bresta, jaki viarnuŭsia z Polščy, abvinavacili ŭ «teraryźmie» i adpravili ŭ kałoniju6

Byłoha vajskoŭca z Bresta, jaki viarnuŭsia z Polščy, abvinavacili ŭ «teraryźmie» i adpravili ŭ kałoniju

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić