Sałodkuju pomstu Biłu, jaki rasstralaŭ Niaviestu (Umu Turman) padčas viasiella, chitry Tarancina raściahnuŭ na dźvie častki. Ale kali publika čakaje prostaha praciahu kryvavaha ekšanu, to jana budzie vielmi ździŭlenaja.
Naturalna, što film nie abychodzicca bieź firmovych Tarancinaŭskich fišak: aryhinalnyja siužetnyja niespadziavanki, mściŭca Uma Turman, zakapanaja zažyva, daścipny padzieł na častki, uschodniaja bojka pamiž Niaviestaj i Kalifarnijskaj źmiajoj (Derył Chanaj), vyrvanyja vočy i čornaja mamba ŭ sakvajažy z hrašyma.
Ale kroŭ, ironija i hvałt nabyvajuć novaje vymiareńnie. Tarancina tut, nakolki heta mahčyma, liryčny j medytatyŭny. Vysoki komiks pieratvarajecca ŭ hłybinnuju meladramu — kali pomślivaja zabojca znachodzić zhublenuju dačku, a pryznańnie ŭ kachańni stajecca vyrašalnym udaram, što pryvodzić da śmierci.
Z dalikatnaju vytančanaściu režyser ihraje na stylovych spasyłkach, aŭra cytataŭ vyklikaje asałodu i źjaŭlajecca advakatam samych kryvavych scenaŭ (jakija zastalisia pieravažna ŭ častcy pieršaj). Nia mohuć nie vyklikać asałody i aktorskija pracy Umy Turman, Dejvida Karadajna, Majkła Medsana, Majkła Parksa.
Film — jak hulnia dziaŭčynki z cacačnym pistaletam (adna z najlepšych scenaŭ u karcinie), jak žyvaja kinamedytacyja, jak pieknaja encyklapedyja kinakryvi z čorna-biełym šarmam.
Tarancina stvaryŭ jašče adzin šedeŭr — i dalikatna rasstralaŭ hledačoŭ novym pasłańniem.
Andrej Rasinski
Zabić Biła, častka 2
ZŠA, 2004, kalarovy i č/b, 136 chv.
Žanr: Drama
Adznaka: 8,5 (z 10)
Kamientary