Na tydni
Chto padsłuchaŭ Labiedźku
Pres-sakratar KDB Chviedar Kotaŭ admaŭlaje dačynieńnie hetaj słužby da źjaŭleńnia zapisu telefonnaj razmovy Barysa Niamcova i Anatola Labiedźki ŭ ŚMI. Adkazvajučy na pytańnie “NN”, ci maje Kamitet nieabchodnyja techničnyja mahčymaści, kab zrabić taki zapis, Ch.Kotaŭ śćvierdziŭ, što “KDB vałodaje nieabchodnym arsenałam, ludzkimi i techničnymi resursami, kab raskryć luboje złačynstva suprać dziaržavy”. “Nam jość z kim pracavać i kamu pracavać”, — skazaŭ jon.
A.Labiedźka abvinavaciŭ biełaruskija specsłužby ŭ pravakacyi suprać jaho, paśla taho jak “Sovietskaja Rośsija” i “Sovietskaja Biełoruśsija” apublikavali zapis razmovy A.Labiedźki i B.Niamcova.
Źjezd SP 24 vieraśnia
Rada Sajuzu piśmieńnikaŭ pryznačyła datu źjezdu. Rada sabrałasia na miažy kvorumu — z 60 siabroŭ prysutničaŭ 31. Adnahałosna vyrašyli, što źjezd adbudziecca 24 vieraśnia ŭ Domie litaratara. Kamisiju pa padrychtoŭcy źjezdu ŭznačaliŭ Aleś Paškievič, u jaje ŭvajšli taksama S.Zakońnikaŭ, H.Dalidovič, M.Skobła i B.Piatrovič. Rada pierachapiła inicyjatyvu ŭ alternatyŭnaha “arhkamitetu” na čale z akademikam Hniłamiodavym. Jahonyja prychilniki, darečy, i sprabavali sarvać kvorum.
Kozik u Iraku
Prafbos Leanid Kozik źjaŭlajecca jašče j sustaršyniom biełaruska-irackaj kamisii pa handlova-ekanamičnym supracoŭnctvie. Tamu jon naviedaŭ Irak i 2 vieraśnia sustreŭsia z Sadamam Chusejnam. Pra mety vizytu MZS adkazvaje niapeŭna. Tym časam ZŠA praciahvajuć rychtavacca da vajskovaje aperacyi pa skidańni Chusejna. Niamieččyna pakul vykazvajecca suprać.
Pasolstva Izrailu
nie začyniajecca
Premjer Izrailu Šaron padpisaŭ rasparadžeńnie nie začyniać ambasady hetaje krainy ŭ Biełarusi.
Amerykanskija lakatary
ŭ Dźvinsku
Da kanca 2002 h. ZŠA razhornuć mahutnuju radyjolakacyjnuju stancyju pad Dźvinskam. Jana budzie zdolnaja adšukvać chutkasnyja celi, u tym liku bojehałoŭki rakiet. Stvarajecca jana na bazie byłoha savieckaha abjektu, pracavać na joj buduć amerykanskija specyjalisty. Ministerstva abarony Rasiei vykazała Łatvii pratest.
Prahrama raźvićcia “Biełaruśkaliju”
Prezydyjum Savietu ministraŭ uchvaliŭ prahramu raźvićcia “Biełaruśkaliju” da 2010 h. Jana praduhledžvaje pryciahnieńnie investycyj na 989,4 młn. dalaraŭ. Letaś pastupleńni ad pastavak kalijnych uhnajeńniaŭ na ekspart skłali 463,4 młn. dalaraŭ. Rentabelnaść vytvorčaści — 30,3%. Z raniej zaplanavanych na 2000—2001 h. investycyj pamieram 236,7 młn. dalaraŭ udałosia pryciahnuć tolki 168,7 młn.
Mirny ŭ čverćfinale
Maks Mirny dajšoŭ da čverćfinału turniru US Open.
45% naftapraduktaŭ — kantrabanda z Rasiei
Urad uchvaliŭ prajekt dekretu prezydenta “Pra dadatkovyja miery pa zmahańni ź niezakonnym abaračeńniem naftapraduktaŭ”. Dakument padrychtavali paśla taho, jak padatkaviki vyjavili, što 45% ad ahulnaje kolkaści ŭviezienych naftapraduktaŭ składaje kantrabanda Rasiei.
Rost hrašovaj masy abahnaŭ rost cenaŭ
Abjom hrašovaj masy ŭ krainie vyras za pieršaje paŭhodździe na 28,6% pry roście spažyvieckich cenaŭ na 20,2% i skłaŭ 1,6 trłn. rub. Ź ich hatoŭkaj — 583,2 młrd. rub. (jaje kolkaść vyrasła tolki na 13,9%), a dola ŭ ahulnym abjomie hrašovaj masy źmienšyłasia na 36,3%. Rešta — bieznajaŭnyja hrošy.
Drančuk spravabaŭ sfatahravać Łukašenku
Aktyvist apazycyi Cimoch Drančuk sprabavaŭ sfatahrafavać, jak starejšy syn Łukašenki vyjaždžaje na słužbovym “Mersedesie” z elitnaha domu na pr.Mašerava, la dziaržaŭnaj rezydencyi “Drazdy”. Adnak supracoŭniki Słužby biaśpieki, pavodle słovaŭ Drančuka, zabrali ŭ jaho dyskietu z zdymkami.
Kurort na Zajcavaj palanie
Harnałyžnaja trasa budzie stvoranaja la Raŭbič, u rajonie ŭzvyšša “Zajcava palana”. U prajekcie taksama paŭkilametrovy lift-padjomnik, parkinh na dźvie tysiačy mašynaŭ, restaracyi, kiempinhi, padśviatleńnie, plastykavaje pakryćcio zamiest śniehu na leta. Košt trasy — pad miljon dalaraŭ. Asnoŭny investar — aŭstryjskaja firma “Sport Consulting Company”, z kiraŭnictvam jakoj vioŭ pieramovy asabista A.Łukašenka. Raŭbicki harnałyžny kurort maje zamianić biełarusam alpijskija.
Radyjacyja robicca minułym
Urad skaraciŭ śpis nasielenych punktaŭ, zabrudžanych radyjacyjaj. 150 haradoŭ i viosak ciapier ličacca čystymi, ichnyja žychary stracili prava na lhoty i adsialeńnie.
Novaja sietka BT
Kiraŭnik BT Jahor Rybakoŭ abiacaje maštabnyja reformy na kanale, pačynajučy z novaha sezonu, jaki adkryjecca 21 vieraśnia. Skarocicca “Panarama”, dadaducca “Naviny” a 23-j. Pačnie pracavać “Načny eter” da 3-j nočy, a ŭ im upieršyniu na BT — lohkaja erotyka. Novym devizam BT budzie: “Pieršy nacyjanalny. Telebačańnie tvajoj krainy”.
Zmahańnie za klasu
Pad pahrozaju zakryćcia — biełaruskaja klasa ŭ mienskaj SŠ №181. Administracyja spasyłajecca na jaje małakamplektnaść (11 čałaviek) i prapanuje vučniam pierajści ŭ rasiejskamoŭnyja klasy. Dzieci — suprać. Sioleta da klasy dałučylisia jašče 4 čałavieki, jakija raniej vučylisia pa-rasiejsku. Pavodle normaŭ, hetaha ŭsio ž zamała.
Hihanckaja aŭtakatastrofa pad Krupkami
U aŭtakatastrofie pad Krupkami na trasie Miensk—Maskva sutyknulisia 16 aŭtamašynaŭ. Zahinuli 9 čałaviek, stolki ž paranienyja. Zdareńnie supała z rašeńniem Ministerstva transpartu pavialičyć dapuščalnuju chutkaść na asobnych kavałkach hetaj aŭtastrady z 110 da 120 km u hadzinu.
Pavodle infarmacyi BiełaPAN, radyjo “Svaboda” i ad uł.kar.
Kamientary