Viktar ŠNIP
Sabačyja historyi
Adnamu sabaku skazali: «Pierastań haŭkać!» I pajšoŭ sabaka da Hraždana, i vypili jany dychlafosu, i zaśpiavali «Šumieŭ kamyš...»
Adzin sabaka zachvareŭ. Žonka vyklikała chutkuju. Ale sabaka nie puściŭ doktara ŭ kvateru: «A što, kali heta pryjechaŭ Hraždan?»
Adnamu sabaku ŭ hraždanskim transparcie sastupili miesca. Sabaka sieŭ i skazaŭ: «Jašče siarod nas jość sapraŭdnyja Hraždany!»
Z adnaho sabaki śmiajalisia. I tolki Hraždan kazaŭ: «A mnie niaśmiešna...»
Adnamu sabaku pieradali z Ameryki sto dalaraŭ. A Hraždan užo daŭno žyŭ za košt niemcaŭ.
Adzin sabaka cełuju noč śniŭ Paryž. Vyjšaŭ ranicaj na mienskuju vulicu i skazaŭ: «Hraždany! Mnie dym Atiečiestva tak sładak i pryjatien!»
U adnaho sabaki była siastra. A Hraždan byŭ stryječnym synam tureckapaddanaha štandartenfiurera Štyrlica.
Adzin sabaka parezaŭ palec. Vybieh na balkon i zakryčaŭ: «Tavaryšy! Hraždany! Mianie režuć!»
Adzin sabaka zachacieŭ papić z łužyny. I tolki jon nachiliŭsia nad vadoj, jak pačuŭ: «Nia pi, Hraždanom stanieš...»
Da adnaho sabaki prystaŭ Hraždan: «Kupi słana...» Pačuŭ heta milicyjant: «Nie pałožana!» A Hraždan i pryznaŭsia: «Mianie nichto nia lubić...»
Adzin sabaka zachacieŭ pajści pad vadu. Pryjšoŭ na most praź Śvisłač, razahnaŭsia i skočyŭ pad vadu. A tam Hraždan užo siadzić i na harmoniku hraje.
Da adnaho sabaki pryjšoŭ Hraždan ź milicyjanckaj dubinkaj i kaža: «Stukni mnie paru razoŭ, a ja zaŭtra pajdu i paboi zdymu...»
Adnamu sabaku nie było dzie žyć. I jon žyŭ u Hraždana.
Z adnaho sabaki Hraždan namalavaŭ karcinu. Sabrałasia narodu. A Hraždan vyjšaŭ i skazaŭ: «Ja paić vas nia budu!»
Pra adnaho sabaku Hraždan pračytaŭ u encyklapedyi: «Sabaka zvyčajna maje čatyry nahi, dva vuchi, u nosie dźvie dziurki, u rocie kuča zuboŭ...» I stała Hraždanu škada sabaku, jakoha jon učora vyhnaŭ z kvatery.
Adnamu sabaku pryznačyli pensiju. Jak Hraždanu.
Adnaho sabaku pryviali na vočnuju staŭku z Hraždanom. I sabaka pryznaŭsia.
Adzin sabaka kupiŭ bilet na samalot. Pryjechaŭ u aeraport, a tam napisana: «Vas absłuhoŭvaje Hraždanskaja avijacyja».
Z adnaho sabaki na skurałupni złupili skuru. Lažyć sabaka biaz skury i dumaje: «Heta ž treba. I tut Hraždany!»
Adzin sabaka napisaŭ zapaviet: «Kali traplu pad koły mašyny, prašu ličyć mianie Hraždanom!»
ad hraždanoŭ
Adzin Hraždan brachaŭ kožny dzień, a jahonyja sabaki Kazijat i Zimoŭ — pa subotach i niadzielach.
Ihar Švedka, Miensk
Pryjechaŭ Hraždan u Rasieju, a tam — adny sabaki.
«Nie brašy», — dumaŭ sabaka, słuchajučy Hraždana.
Aleks, Miensk
Kamientary