Ekanomika77

Jermakova: Treba hrošy dla spłaty daŭhoŭ. Pradamo jeŭrabondy navat pad 7,5%

«Darahija hrošy my brać nie budziem. U nas u 2013-m jość prablemy ŭ tym, što treba vialikija sumy pahašać.
Tamu kali roŭd-šou budzie stanoŭčym, to my budziem vypuskać ablihacyi», — zajaviła Jermakova ŭ intervju Rojterz.

«Choć by 7,5%», — ŭstanaviła jana prymalny dla Biełarusi maksimalny ŭzrovień prybytkovaści.

Jak paviedamlałasia, Biełaruś šukaje mahčymaści raźmiaščeńnia jeŭrabondaŭ abjomam 500–600 młn dalaraŭ na rynkach Paŭdniova-Uschodniaj Azii (Sinhapur, Hankonh). Dla hetaha 27–30 listapada pradstaŭniki Minekanomiki, Minfina i Nacbanka Biełarusi biaruć udzieł u non-dealroŭd-šou biełaruskich ablihacyj. Arhanizatarami prezientacyi vystupili rasijskija dziaržbanki — VTB i Śbierbank. Varta adznačyć, što abodva jany blizkija da pucincaŭ.

7,5% — heta mnoha ci mała? Da prykładu, Niamieččyna raźmiaščaje ablihacyi, pazyčaje hrošy pad 2–2,5%, Polšča — pad 3,5–4%, Litva — pad 4–4,5%.

Prybytkovaść 7,5% — heta pracent, pad jaki zajmała hrošy Hrecyja napiaredadni svajho kryzisu, uviesnu 2010 hoda. Heta vialiki, niavyhadny pracent. Vidać, Jermakova nievysoka aceńvaje šancy Biełarusi atrymać novy kredyt ad Mižnarodnaha valutnaha fondu i nie čakaje značnych nadychodžańniaŭ ad pryvatyzacyi, raz ahučvaje takija vysokija staŭki.

Praŭda, u 2010 hodzie Biełaruś pazyčała praź jeŭrabondy pa jašče vyšejšych staŭkach, až pad 8,25–8,75%. Tady krainie patrabavalisia hrošy dla pieradvybarnych trataŭ. Ale ŭ paraŭnańni z 2010 hodam ciapier finansavaja statystyka krainy lepšaja, a zołatavalutnyja reziervy vyraśli ŭ vyniku prodažu «Biełtranshaza».

U 2010 hodzie arhanizatarami vypusku jeŭraablihacyj Biełarusi vystupali francuzski BNP Paribas, niamiecki Deutsche Bank, brytanski The Royal Bank of Scotland i «Śbierbank» z Rasii. Paśla padziej śniežnia 2010 hoda i ŭviadzieńnia jeŭrapiejskich sankcyj jeŭrapiejskija banki adraklisia supracoŭnictva ź biełaruskim uradam.

U časie debiutnaha raźmiaščeńnia jeŭrabondaŭ na 600 młn dołaraŭ terminam na piać hadoŭ ministr finansaŭ Andrej Charkaviec kazaŭ: «Kupon 8,75% adpaviadaje acency ŭsiaho rynku. I važna razumieć, što tut nie my dyktujem umovy, a inviestary», — padkreśliŭ jon.

Jeŭrabondy (jeŭraablihacyi) — heta vid doŭhaterminovych kaštoŭnych papier. Asnoŭnyja ich kupcy — instytucyjnyja inviestary: strachavyja i piensijnyja fondy, inviestycyjnyja kampanii.

U 2013 hodzie Biełarusi naležyć spłacić nie mienš za 3 młrd dalaraŭ pa raniejšych pazykach. Takija ž vysokija zamiežnyja zabaviazańni prypadajuć taksama na 2014 i 2015 hady.

Kamientary7

Ciapier čytajuć

Pastar Hrem na «Čyžoŭka-arenie» paprasiŭ malicca za Łukašenku i Pucina. A sam maliŭsia za Trampa55

Pastar Hrem na «Čyžoŭka-arenie» paprasiŭ malicca za Łukašenku i Pucina. A sam maliŭsia za Trampa

Usie naviny →
Usie naviny

Startavaŭ pošuk novaha ahienta 007: pačalisia kastynhi na rolu Džejmsa Bonda. Kaho ličać favarytami?4

Tramp abviaściŭ pra źniščeńnie «najbolš aktyŭnaha terarysta ŭ śviecie»2

Biełarusy dzielacca, jak rehistrujuć svaich katoŭ. Voś jak adbyvajecca pracedura17

Ukraina atakavała azotny zavod u Staŭrapolskim krai 

Pucin padpisaŭ ukaz ab razdačy pašpartoŭ žycharam Prydniastroŭja8

«Siarod nas niama supiermienaŭ i terminataraŭ taksama». Pavieł Vinahradaŭ pra toje, kali vas sprabujuć zavierbavać

Hałoŭnaja redaktarka «Biełsata» źniałasia ŭ filmie-favarycie Kanskaha kinafiestyvala3

Najbolš imaviernym vynikam zaviaršeńnia kanfliktu va Ukrainie nazvali «finski scenar»20

Ź leta pačniecca restaŭracyja Safijskaha sabora ŭ Połacku. Moža źmianicca i jahony vyhlad3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pastar Hrem na «Čyžoŭka-arenie» paprasiŭ malicca za Łukašenku i Pucina. A sam maliŭsia za Trampa55

Pastar Hrem na «Čyžoŭka-arenie» paprasiŭ malicca za Łukašenku i Pucina. A sam maliŭsia za Trampa

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić