Navuka i technałohii

Mierkavańnie: biełaruski internet nie vykarystoŭvaje svajho patencyjału

1 kastryčnika 2012 interaktyŭnamu ahienctvu Red Graphic spaŭniajecca 20 hadoŭ.

Kampanija, zasnavanaja ŭ 1992 hodzie, adzin z najstarejšych hulcoŭ na rekłamnym rynku, adśviatkavała svoj dzień naradžeńnia 28 vieraśnia, pravioŭšy «Kreatyŭny padviačorak». U mierapryjemstvie ŭdzielničaŭ zasnavalnik ahienctva Siarhiej Vosipaŭ. Jon stajaŭ la vytokaŭ biełaruskaha internetu, zrabiŭ niepasredny ŭpłyŭ na jaho raźvićcio, a apošnim časam naziraŭ za tym, što adbyvajecca ŭ bajnecie, zboku.

Biznesoviec pavinšavaŭ supracoŭnikaŭ kampanii, a ŭ pierapynku adkazaŭ na niekalki pytańniaŭ Onliner.by.

Uspaminajučy pačatak prafiesijnaj dziejnaści Red Graphic, Siarhiej Vosipaŭ pakazaŭ samyja značnyja pracy kampanii, ź ironijaj acaniŭšy ich styl i jakaść vykanańnia. Zasnavalnik ahienctva adznačyŭ, što mnohija z raspracovak i siońnia hladziacca hodna, niahledziačy na ŭsie techničnyja składanaści, ź jakimi davodziłasia sutykacca ŭ minułym.

Ciapier Siarhiej Vosipaŭ pracuje nad prajektami dla rasijskaha rynku, adnak płanuje pašyryć śfieru dziejnaści na inšyja krainy — Biełaruś, Kazachstan i Ukrainu. Biełaruski rynak, ličyć jon, «mocna niedaacenieny».

«Jość rečy, jakija mianie ździŭlajuć. Naprykład, ździŭlaje vielmi maleńki pamier biełaruskaha rynku ŭ hrašach. Jon niesupastaŭna maleńki. Kali paraŭnoŭvać ź inšymi krainami, to možna skazać, što tolki Kazachstan, moža być, adstaje ad Biełarusi, tam praktyčna niama rekłamnaha rynku», — adznačyŭ jon.

Pavodle słovaŭ Vosipava,

zamiežnyja inviestary ź cikavaściu hladziać na biełaruski internet, adnak isnujuć peŭnyja ekanamičnyja, sacyjalnyja i inšyja pryčyny, jakija tarmoziać ich prychod siudy.
«Im zdajecca, što rynak žudasna niedaacenieny, prapanujuć terminova inviestavać. Na ich dumku, budzie sapraŭdny bum, uźlot… Ale viedajučy znutry ŭsiu „kuchniu“, razumieješ: usio nie tak prosta, adnymi inviestycyjami sprava nie abmiažoŭvajecca. U toj ža čas bajnet — jak spružyna, jakaja pastupova raściahvajecca ŭsio bolš. Dalej jana moža strelić, a moža i saskočyć. Biełaruski internet prapanuje šyrokija mahčymaści zarabić, ale i vyklikaje bojaź stracić hrošy», — ličyć zasnavalnik Red Graphic.

«Ja analizavaŭ rynki Biełarusi, Kazachstana i Ukrainy. Pamier — pieršaje, što kidajecca ŭ vočy. Razmaŭlaješ ź miascovymi placoŭkami, chto choć niejkuju rekłamu pradaje. Havorka idzie pra mizernyja sumy, jany niesupastaŭnyja z abjomam aŭdytoryi. Nie moža taki abjom ludziej spažyvać taki maleńki abjom rekłamy. Ja nijak nie mahu sabie hetaha rastłumačyć. Jość zahadka, jakoj ja pakul nie razhadaŭ», — adznačyŭ biznesoviec.

Na jaho dumku, prablema ŭ niedastatkovaj kolkaści rekłamadaŭcaŭ i, jak vyniku, hrošaj u haliny.
«Bajnet nahadvaje mnie runet piacihadovaj daŭniny. Dla ludziej, nie źviazanych ź internetam, jak biznes jon źjaviŭsia adrazu paśla kryzisu, jaki ŭdaryŭ pa ŭsich starych miedyjach: rekłama na telebačańni ŭpała troški, radyjo apynułasia praktyčna na padłozie, abjomy drukavanaj pradukcyi źnizilisia ŭ dva razy, a internet — nie. Upaŭ, ale za paru hadoŭ značna adyhraŭsia. Usie zrazumieli, što pa abjomach achopu jon nabližajecca da „kłasičnych“ miedyjaŭ, i pačali ŭkładvać u jaho hrošy. U Biełarusi ŭ niejki momant razumieńnie takoha stanu rečaŭ taksama pavinnaje pryjści», — ličyć Vosipaŭ.

Kamientujučy źmieny za minułyja piać hadoŭ, jon zajaviŭ:

«Mnie zdajecca, što za piać hadoŭ ničoha asablivaha nie adbyłosia. Bajnet jak byŭ polem, na jakim patencyjna moža niešta vyraści, tak i zastaŭsia ŭ tym ža stanie.
Navat prablema pravajdaraŭ zastałasia — pra narmalny „anlim“ za 10 baksaŭ tut možna tolki maryć, jak ja razumieju? I „Biełtelekam“ zastaŭsia? Nijakaha bumu startapaŭ, jak va ŭsim śviecie i ŭ runecie u tym liku, tut nie było. Mnohija biełaruskija placoŭki zarablajuć svaje hrošy, ale pieraadoleć płanku samaakupnaści abo dasiahnuć prybytku, jaki dazvolić vyjści na biržu, jany nie mohuć. Bajnet pa-raniejšamu zastajecca mahčymaściu i pahrozaj u adnym fłakonie».

Kab častkova paŭpłyvać na stan rečaŭ, Siarhiej Vosipaŭ źbirajecca pačać «zavajovu» miascovaha internetu, pašyryŭšy paśpiachovy, pavodle jaho słovaŭ, rasijski biznes na Biełaruś.

Kamientary

Ciapier čytajuć

U rasijskim kurortnym Tuapse ekałahičnaja katastrofa — pažar na NPZ nie mohuć patušyć, iduć naftavyja daždžy31

U rasijskim kurortnym Tuapse ekałahičnaja katastrofa — pažar na NPZ nie mohuć patušyć, iduć naftavyja daždžy

Usie naviny →
Usie naviny

«Tam, dzie rezali ŭvachod, my znajšli svoj abchod». Duraŭ vypuściŭ ŠI-šanson pra błakiroŭki internetu3

«Ekstremisckimi farmavańniami» pryznanyja adrazu šeść kaalicyj, jakija bałatujucca ŭ Kaardynacyjnuju radu6

Žančyna zarezała paluboŭnika, jaki pryraŭnavaŭ jaje da niekaha z tyktoka. Muž u hety čas byŭ na zarobkach u Rasii3

Kanapackaja znoŭ palacieła ŭ ZŠA18

Kiraŭnika ivent-ahienctva «Tera Hrup» aryštavali za «zdradu dziaržavie» — Jaraševič nibyta šukaŭ infarmacyju pra navapołackuju kałoniju3

Za zdradu dziaržavie buduć sudzić 68‑hadovaha piensijaniera3

Dalar apuskaŭsia nižej da 2,8 rubla2

Maskva atrymała zaprašeńnie na samit G20 u Majami na najvyšejšym uzroŭni6

75‑hadovy śviatar pierabiahaŭ vaśmipałosnuju trasu pad Minskam — i zahinuŭ pad kołami «Falksvahiena»10

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

U rasijskim kurortnym Tuapse ekałahičnaja katastrofa — pažar na NPZ nie mohuć patušyć, iduć naftavyja daždžy31

U rasijskim kurortnym Tuapse ekałahičnaja katastrofa — pažar na NPZ nie mohuć patušyć, iduć naftavyja daždžy

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić