Śviet

Bolš za 1000 čałaviek zahinuli ŭ vyniku ziemlatrusu ŭ Mjanmie

Ziemlatrusy mahnitudaj 7,7 i 6,4 adbylisia ŭ piatnicu, 28 sakavika, u Mjanmie. Padziemnyja šturški adčuvalisia taksama ŭ Kitai i Tajłandzie.

Fota: Peerapon Boonyakiat/SOPA Images/LightRocket via Getty Image 

Ułady Mjanmy paviedamlajuć pra 1002 zahinułych i 2376 paranienych, adnak vyratavalniki zajaŭlajuć, što sapraŭdnaja kolkaść achviar moža być značna bolšaj i ličby chutka abnaŭlajucca ŭ admoŭny bok, piša Bi-bi-si.

Supracoŭnik vyratavalnych słužbaŭ z Mandałaja — druhoha pavodle vieličyni horada Mjanmy — raspavioŭ Bi-bi-si, što «škoda vielizarnaja». Vyratavalnyja pracy praciahvalisia nočču, niahledziačy na šmatlikija afteršoki.

Pieršy, bolš mocny ziemlatrus adbyŭsia na hłybini 10 km u centralnaj častcy Mjanmy kala 12:50 pa miascovym časie. Druhi ziemlatrus adbyŭsia pryblizna praz 12 chvilin. Epicentr znachodziŭsia za 16 km na paŭnočny zachad ad nasielenaha punkta Sahajn, niepadalok ad horada Mandałaj (jaho nasielnictva składaje 1,2 miljona čałaviek).

Hety rajon mieścicca pryblizna za 100 km na poŭnač ad stalicy Mjanmy — Niejpjido.

Padziemnyja šturški adčuvalisia taksama ŭ Tajłandzie i Kitai. «Paciarpiełych stanovicca ŭsio bolš, ale nam nie chapaje daktaroŭ i miedsiaścior», — raspavioŭ žurnalistam doktar Čžo Zin.

Vyratavalnik z Mandałaja paviedamiŭ, što ŭ horadzie «bolšaść budynkaŭ abrynułasia».

«Vyhlad Mandałaja, kali my pačali vyratavalnuju apieracyju, byŭ žachlivy, — kaža vyratavalnik. — Ludzi biehali pa vulicach, kryčali i płakali».

«Nam davodziłasia dastavać ludziej z-pad zavałaŭ. Hałoŭny špital Mandałaja amal pierapoŭnieny», — dadaje jon. Pavodle jaho, mnohija paciarpieli nie tolki ad ranaŭ, ale i pieranieśli sardečnyja prystupy.

Sam budynak špitala taksama paciarpieŭ, paviedamiŭ vyratavalnik.

Adzin z žycharoŭ Mandałaja raspavioŭ Birmanskaj słužbie Bi-bi-si, što ziamla mocna tresłasia kala 10 siekund. «Uvieś naš dom abrynuŭsia na maich vačach. Ja nie moh dychać, ale potym zmoh zakryčać i paklikać na dapamohu, — uzhadvaje jon. — Praź niekalki siekund paśla taho, jak maje svajaki dastali mianie z-pad zavałaŭ, adbyŭsia jašče adzin ziemlatrus, i budynak, da jakoha my biehli, taksama abrynuŭsia. Mnie było tak strašna i baluča, što ja nie moh iści, i baćka ciahnuŭ mianie na sabie».

Pavodle jaho słoŭ, ź siami čałaviek, jakija byli ź im u domie, vyžyli dźvie žančyny, adna ź jakich paśla pamierła. «Maju babulu, ciotku i dziadźku pakul nie znajšli — jany ŭsio jašče pad zavałami. Šancaŭ, što jany vyžyli, niama», — dadaŭ jon.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Žančyny ŭ achovie i braniavany kartež. Jak Ukraina arhanizavała biaśpieku vizitu Cichanoŭskaj u Kijeŭ5

Žančyny ŭ achovie i braniavany kartež. Jak Ukraina arhanizavała biaśpieku vizitu Cichanoŭskaj u Kijeŭ

Usie naviny →
Usie naviny

Jak vyhladaje novaja banknota 200 rubloŭ1

Cichanoŭskaja i Zialenski praviali ŭ Kijevie pieramovy za zakrytymi dźviaryma1

Pieršaja encyklika papy Lva XIV: ŠI nie pavinien stać Vaviłonskaj viežaj8

Cichanoŭskaja i Zialenski sustrelisia ŭ Kijevie24

Zialenski ŭ prysutnaści Cichanoŭskaj patroliŭ Łukašenku VIDEA5

Amierykanskaja baskietbalistka Donika Kośbi pakinuła minski kłub paśla ahladu na miažy i dopytu4

Kaleśnikava: Ja nikoli nie kažu pra vajennyja sankcyi. Ale isnuje spartyŭny trek, pamiežnyja pytańni, miedycyna — usio što zaŭhodna65

Łukašenka zaklikaŭ Małdovu «nie rezać pupavinu» i nie hublać raniejšych partnioraŭ10

Dźmitryj Łukašenka padpisany na ekstremiscki pablik u instahramie20

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Žančyny ŭ achovie i braniavany kartež. Jak Ukraina arhanizavała biaśpieku vizitu Cichanoŭskaj u Kijeŭ5

Žančyny ŭ achovie i braniavany kartež. Jak Ukraina arhanizavała biaśpieku vizitu Cichanoŭskaj u Kijeŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić