Usiaho patrochu44

Navukoŭcy bjuć tryvohu: ledziany ščyt Hrenłandyi paskorana raskołvajecca

Raskoliny na ledavikach, jakija ŭźnikajuć praz napružańnie, źjaŭlajucca važnym indykataram stanu ledzianych ščytoŭ. Jany mohuć varjiravacca ad milimietraŭ da niekalkich mietraŭ u šyryniu i pakazvajuć, jak lod ruchajecca ŭ bok akijana. I ŭ Hrenłandyi vielmi tryvožnyja tendencyi, paviedamiła vydańnie IFLScience.

Zdymak ilustracyjny. Fota: freepik.com

Niadaŭna navukoŭcy vyjavili, što hetyja raskoliny pašyrajucca pa ŭsioj Hrenłandyi. Nazirańni pakazali, što ŭ pieryjad z 2016 pa 2021 hod abjom raskolin značna pavialičyŭsia, asabliva na paŭdniovym uschodzie ledzianoha ščyta. Heta źviazana z paskareńniem rastavańnia lodu praz paciapleńnie akijana.

Časam raskoliny schavanyja pad śniežnymi mastami, a ich hłybinia moža dasiahać 100 mietraŭ, asabliva ŭ zonach, dzie lod sustrakajecca z vadoj.

Vučonyja vykarystali spadarožnikavyja zdymki vysokaha razroźnieńnia dla stvareńnia trochmiernych kartaŭ, što dazvoliła acanić abjom i hłybiniu raskolin, a taksama zrazumieć, jak jany raźvivajucca. Vyniki pakazali, što ŭraźlivyja rajony ledzianoha ščyta stali jašče bolš niestabilnymi, asabliva z-za pavieličeńnia pamieru raskolin bolš čym na 25% u niekatorych siektarach.

Navukoŭcy, praŭda, vyśvietlili, što ahulny abjom raskolin na ledzianym ščycie Hrenłandyi pavialičyŭsia ŭsiaho na 4,3%, što stała niečakanym vynikam. Heta adchileńnie ad prahnozaŭ było kampiensavana ŭpłyvam ledavika Siermiek Kujalek, samaha chutkaha na płaniecie.

Jon zdolny ruchacca z chutkaściu amal 50 mietraŭ u dzień, što istotna ŭpłyvaje na ŭzrovień mora. Adnak paśla zapavoleńnia ruchu ledavika ŭ 2016 hodzie, praz prytok chałodnaj vady z Atłantyki, raskoliny na jahonaj pavierchni pačali zaciahvacca, kampiensujučy ahulnaje pavieličeńnie raskolin. Tym nie mienš, užo ŭ 2018 hodzie ledavik znoŭ paskoryŭsia.

Hetyja nazirańni padkreślivajuć važnuju rolu raskolin u žyćciovym cykle ledavikoŭ. Jany nie tolki spryjajuć paskareńniu ruchu ledzianoha ščyta, ale i dazvalajuć tałym vodam pranikać u jaho hłybini, što moža pryvieści da straty ledavikovaj masy i pavyšeńnia ŭzroŭniu mora.

Kamientary4

  • Oho
    15.02.2025
    Žvir,
    Nie adrazu ž patonie.
    Niejki čas budzie na uźbiarežžy.
    Moža chto kupić zadoraha.
  • Hańba
    15.02.2025
    Tramp, pamahi!
    Tramp, Mask, dzie *** ledziany ščyt?!
  • Žvir
    15.02.2025
    Oho, aha, praŭdu kažacie, moža patrafić kaho abduryć, abjahoryć, abvieściŭ vakoł palca j pradać zadoraha,.. a tady ŭžo niachaj sabie tonie... Sami razumiejecie, nie padmaniš - nie pradaš !

Ciapier čytajuć

Lehiendarnaja žurnalistka Luboŭ Łuniova raskazała pra Viktara Łukašenku i adnakurśnikaŭ, stvareńnie «Viasny» i palityčny bamond17

Lehiendarnaja žurnalistka Luboŭ Łuniova raskazała pra Viktara Łukašenku i adnakurśnikaŭ, stvareńnie «Viasny» i palityčny bamond

Usie naviny →
Usie naviny

Mikałaj I zabaraniŭ užyvać nazvy Litva i Biełaruś? Heta saviecki mif40

«Prosta im nie spadabałasia jaje karcina». Stali viadomyja padrabiaznaści zatrymańnia mastački Ludmiły Ščamialovaj2

U Minsku pradajuć mikrakvateru ŭ 18 kvadrataŭ. Startavaja cana — 19 500 dalaraŭ

Hraŭcoŭ kupiŭ «Ekonomičieskuju hazietu»

Pradprymalnika ź Minska adpravili ŭ kałoniju pa čatyroch palityčnych artykułach

Bojfrend Aryny Sabalenki staŭ saŭładalnikam francuzskaha futbolnaha kłuba3

Šaścihadovy syn hałkipiera «Bavaryi» pamior paśla praciahłaj chvaroby

Palitviazień raskazaŭ, jak zvyčajnyja kryminalniki abjavili haładoŭku, kab palepšyć umovy ŭtrymańnia palityčnych5

Dadaŭ cyjanid u prateinavy napoj. Stamatołah atruciŭ žonku, a zatym sprabavaŭ zabić śledčaha3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Lehiendarnaja žurnalistka Luboŭ Łuniova raskazała pra Viktara Łukašenku i adnakurśnikaŭ, stvareńnie «Viasny» i palityčny bamond17

Lehiendarnaja žurnalistka Luboŭ Łuniova raskazała pra Viktara Łukašenku i adnakurśnikaŭ, stvareńnie «Viasny» i palityčny bamond

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić