Archiŭ

Biez zakulisnych skavytańniaŭ

Sa ździŭleńniem pračytaŭ u «Znakach prypynku» Ŭładzimiera Niaklajeva pra toje, što «archeŭcy»… nia nadta ładziać pamiž saboju, jašče bolš nia ładziać ź «dziejasłoŭcami», u jakich da «archeŭcaŭ» hetkija ž mocnyja zvarotnyja pačućci» («NN», №41). Niejak heta ŭsio biazadrasna, nie tłumačycca čamu, dy nie zusim słušna.

Biazadrasna, bo ja sam «hrupujusia» pry časopisie «Arche», ale ŭ mianie narmalnyja adnosiny i z astatnimi «archeŭcami», i ź «dziejasłoŭcami». Dumaju, takija ž samyja dačynieńni i ŭ Andreja Chadanoviča dy ŭ Jurasia Paciupy, i šmat u kaho inšaha, kaho viedaju bližej. Časam zdarajucca nieparazumieńni, ale vyrašajucca jany ŭ rabočym paradku, biez zakulisnych skavytańniaŭ.

Kryŭdy, pra jakija piša Niaklajeŭ, nasamreč uźnikajuć z-za recenzij. Badaj, samaja hučnaja kryŭda apošniaha času — Barysa Piatroviča na recenziju Daniły Žukoŭskaha «Piśmieńnik i Pusteča» (2005. №4. Arche.). Recenzija rezkaja i sprečnaja. Ale ž heta nia vyrak i nia «čornaja mietka». Krytyk nie analizavaŭ bijahrafii prazaika abo jaho redaktarskuju dziejnaść — a tolki teksty z knihi «Ščaście być…».

Słušnaść u tym, što krytycy «Arche» pieraškadžaje idealahičnaja zadadzienaść (i nia tolki «nacdemaŭskija» ŭstanoŭki, ale i niejkija dziciačyja pošuki abstraktnaha pazytyŭnaha, dziejsnaha hieroja — praz adsutnaść jakoha niaredka dastajecca i Mudrovu). Ale ja nikoli nie pavieru, što z dapamohaj krytyki «archeŭcy» zvodziać pryvatnyja rachunki.

Para biełpiśmieńnikam navučycca reahavać na admoŭnuju krytyku «biaz vyklikaŭ na duel». Bo, z ulikam siońniašnich kryŭdaŭ, vyhladaje, što «krytyčnaja» krytyka — heta niejkaja zmova ciomnych siłaŭ, u našym vypadku, niejkich jezuickich «archaraŭcaŭ».

Mnie taksama absalutna nie spadabałasia recenzija na moj zbornik «Pryvid viasny», što była źmieščana ŭ «Dziejasłovie» (№8, 2004). Irynu Šaŭlakovu natchnili radki anatacyi, jakuju jana staranna abmiarkoŭvała na praciahu ŭsiaho karacieńkaha ahladu. Ja tak i nie zrazumieŭ, čamu kanceptualizacyja (napeŭna, zbornika) moža pajadnać «sensavy skraźniak» z «farmatvorčym nasmarkam». A chaciełasia b jašče pačuć razvahi pra vieršy. Bo anatacyja pišycca dla čytačoŭ-pakupnikoŭ, a nie dla krytykaŭ.

Ale kryŭdy ŭ mianie niama. Nijakich śloz i skarhaŭ. I adnosiny ź «dziejasłoŭcami», prynamsi z majho boku, u mianie pryjaznyja.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Jak Radzim Harecki pramianiaŭ karjeru ŭ Maskvie na Minsk i nie paškadavaŭ. Historyja žyćcia 96-hadovaha vice-prezidenta Akademii navuk

Jak Radzim Harecki pramianiaŭ karjeru ŭ Maskvie na Minsk i nie paškadavaŭ. Historyja žyćcia 96-hadovaha vice-prezidenta Akademii navuk

Usie naviny →
Usie naviny

U adnym z supiermarkietaŭ znajšłasia niezvyčajnaja źnižka2

Polšča prakamientavała adsutnaść siarod vyzvalenych žurnalista Andžeja Pačobuta2

Rasijski resurs paviedamiŭ pra vyzvaleńnie błohiera Rusłana Lińnika4

Na vajnie va Ukrainie zahinuŭ bieraściejec, što vajavaŭ za Rasiju. U 2020-m jon vyratavaŭ dvaich dziaciej na pažary ŭ Małarycie15

U Vialikabrytanii dla paciarpiełaha ŭ avaryi viełasipiedysta nadrukavali na 3D-pryntary častku tvaru

Daradca ajatały Chamieniei: Siurpryzy praciahnucca4

«Biełarusijanizm — hučyć pryhoža». Volha Łojka prapanavała svaju nacyjanalnuju ideju61

Udar pa Kijevie: zahinuli šeść čałaviek, šmat paranienych3

Dvoje darosłych zahinuli, dvoje dziaciej atrymali traŭmy ŭ DTZ u Rečyckim rajonie

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Jak Radzim Harecki pramianiaŭ karjeru ŭ Maskvie na Minsk i nie paškadavaŭ. Historyja žyćcia 96-hadovaha vice-prezidenta Akademii navuk

Jak Radzim Harecki pramianiaŭ karjeru ŭ Maskvie na Minsk i nie paškadavaŭ. Historyja žyćcia 96-hadovaha vice-prezidenta Akademii navuk

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić