Afiša44

Nasta Niakrasava: unikalny hołas i dyjapazon

30 vieraśnia Nasta Niakrasava i hurt FolkRoll dajuć solny kancert u Teatry estrady.

Hurt FolkRoll atrymaŭ hran-pry na fiestyvali Nowa Tradycja Polskaha Radyjo, dy jašče ŭznaharodu imia Česłava Niemiena. Šmat u čym dziakujučy hetaj pieramozie ŭ Polščy byŭ zapisany i vydadzieny dysk Vir.

Prahrama składziena z daŭnich biełaruskich piesień u praniźlivym vykanańni.
Tvory hučać u supravadžeńni alta, skrypki, kantrabasa, kłarnieta. «U aranžyroŭkach muzyki časam prajaŭlajuć tuju ž śmiełaść, što i etna-tryjo „Trojca“, tolki što FolkRoll aryjentavanyja bolš na muzyku kłasičnuju. Niby „narodniki“ i „kłasiki“ pierastrelisia z kleźmierami dy paimpravizavali z razhornutaj dušoj. Časam ustupaje tolki aŭtentyčny vakał Nasty („Pierastarani“), miescami z nalotam teatralnaści, jak u amal 10-chvilinnaj pjesie „Siastra siastru zvała“. U niekatorych kampazicyjach śpiavačka adstupaje, kab instrumientalisty vypravilisia ŭ volny palot. Składajecca albom z paleskich pieśniaŭ, pieśniaŭ-hałašeńniaŭ, kaladnych dy kupalskich śpievaŭ», — raskazvaje pra jaho Siarhiej Budkin na «Tuzinie hitoŭ».

Hołas Nasty unikalny — u im hučyć hołas našaj ziamli i džazavyja notki, u im spałučajucca junacki nadryŭ i akademičny dyjapazon. Albom Vir ad hurtu FolkRoll minskija miełamany vyryvajuć adzin u druhoha z ruk. Dahetul FolkRoll, składzieny ź biełaruskich muzykaŭ, ihraŭ pieravažna za miažoju.

30 vieraśnia ŭ Teatry estrady
(vuł. Maskoŭskaja, 18a) FolkRoll daść svoj pieršy ŭ Biełarusi solny kancert.

Pačatak kancertu — a 19.00.
Kvitki kaštujuć ad 15 da 20 tysiač rubloŭ.

Napiaredadni kancertu «NN» sustrełasia z Nastaj Niakrasavaj.

«Takaja muzyka nam nie padychodzić»

«My chvalujemsia — nam padajecca, što ludzi čakajuć niejkaj nievierahodnaj siensacyi, — kaža Nasta. — Adnak my ž nie majem niejkaha šoŭ, ci čahości takoha kštałtu. Ja nie viedaju, kolki ludziej pryjdzie — pałova zały ci čverć. Chaj budzie tolki adzin hladač, ale my syhrajem».

Adnak muzykam ciažka ŭjavić vystup FolkRoll u kaviarni ci kłubie ź pivam — najbolš raspasiudžanych u sučanaj Biełarusi kancertnych placoŭkach.

«Jak tolki haspadary takoha kłuba ci kaviarni ŭklučać «Vir», jany skažuć: «Takaja muzyka nam nie padychodzić». Ja ž tam kryču, šapču, varažu — chłopcy i dziaŭčaty varožać. Dy i my peŭna nie zmahli b vystupać, kali chto-niebudź brazhaje videalcam ab talerku. Heta takaja muzyka śpiecyjalnaja — kali skypki picykata hrajuć, kožny huk chočacca, kab prasočvaŭsia. Chočacca absalutnaj cišyni.

Kłasna było b syhrać kancert u piačory, dzie huk hłybinny, daloki, i recha z hłybini kožny tvoj huk šmatrazova paŭtaraje.
Voś takaja placoŭka była b idealnaj dla našaj muzyki».

Minsk i jaho hučańnie

Nasta nie ličyć biełaruskuju publiku zakrytaj dla novaha, adnak biełaruskaja situacyja nakładaje adbitak i na muzyčnuju śfieru. I havorka tut nie tolki pra palityku.

«Kali pryjazdžaješ u Minsk, to adčuvaješ, nakolki pa-inšamu hučyć horad. Heta nazyvajecca fanaśfiera horada. Ujavi, ahromnistaja prastora mietro «Płošča Pieramohi», adnak tam niama nijakich «inšych» hukaŭ. Fanaśfiera mietro ničym nie zaniataja, ludzi iduć jak zombi ŭ cišyni, hladziać u padłohu, heta ruch miechaničnaj fabryki.

Dobrym kanceptam było b toje, kab hrała ŭ mietro niejkaja muzyka, ci moža huk vadaspadu, ci ptušynyja śpievy ŭ lesie — kab byli roznyja huki.
Na vulicy, jak ja razumieju, taksama ciažka hrać u Minsku. I takim čynam niama artystyčnaj prastory. A patencyjnych prastoraŭ u Minsku vielmi šmat. U varšaŭskim Instytucie muzykałohii, dzie ja vučusia, ludzi stvarajuć takija prajekty — časam navat pieranosiacca ŭ časie, apisvajuć hukami horad. Naprykład, «Huk Varšavy 80-ch». Adnaŭlajucca peŭnyja huki vulicy: muzyka, jakaja hučała ŭ kramach, jakaja hučała na vulicach, toje, što było papularna. Bo heta ŭsio ŭpłyvaje na našu muzyčnuju śviadomaść».

Kamientary4

Ciapier čytajuć

«Tysiaču dalaraŭ za miesiac — realna». Kolki ciapier zarablajuć miedyki ŭ Biełarusi?13

«Tysiaču dalaraŭ za miesiac — realna». Kolki ciapier zarablajuć miedyki ŭ Biełarusi?

Usie naviny →
Usie naviny

Juryj Dudź raspavioŭ, jak suśvietnaja pop-zorka padčas turne sa sceny padziakavała biełaruscy10

Sumki z halštukaŭ i zaplečniki z pakunkaŭ ad čypsaŭ Lays — top biełaruskich majstroŭ, jakija robiać apsajklinh-rečy3

Cim Kuk sychodzić z pasady hiendyrektara Apple. Chto jaho zamienić?

Upryhažeńni biełaruskaj dyzajnierki trapili na vystavu sučasnaha juvielirnaha mastactva ŭ Miłanie5

Jaki šans maładomu nastaŭniku zastacca na raźmierkavańnie ŭ stalicy?

Jak vyhladaje kvatera ŭ domie XIX stahodździa ŭ centry Minska?4

«U nas jašče tydni dva čakać». Chto ź biełarusaŭ užo pasadziŭ bulbu ŭ hetyja vychodnyja?6

Izrailski vajskoviec kuvałdaj kryšyŭ statuju Isusa Chrysta na poŭdni Livana39

Chłopiec z Efiopii stvaraje sa śmiećcia nievierahodnyja kaściumy VIDEA

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Tysiaču dalaraŭ za miesiac — realna». Kolki ciapier zarablajuć miedyki ŭ Biełarusi?13

«Tysiaču dalaraŭ za miesiac — realna». Kolki ciapier zarablajuć miedyki ŭ Biełarusi?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić