30 vieraśnia Nasta Niakrasava i hurt FolkRoll dajuć solny kancert u Teatry estrady.
Hurt FolkRoll atrymaŭ
Prahrama składziena z daŭnich biełaruskich piesień u praniźlivym vykanańni.Tvory hučać u supravadžeńni alta, skrypki, kantrabasa, kłarnieta. «U aranžyroŭkach muzyki časam prajaŭlajuć tuju ž śmiełaść, što i
Hołas Nasty unikalny — u im hučyć hołas našaj ziamli i džazavyja notki, u im spałučajucca junacki nadryŭ i akademičny dyjapazon. Albom Vir ad hurtu FolkRoll minskija miełamany vyryvajuć adzin u druhoha z ruk. Dahetul FolkRoll, składzieny ź biełaruskich muzykaŭ, ihraŭ pieravažna za miažoju.
30 vieraśnia ŭ Teatry estrady(vuł. Maskoŭskaja, 18a) FolkRoll daść svoj pieršy ŭ Biełarusi solny kancert.
Pačatak kancertu — a 19.00.Kvitki kaštujuć ad 15 da 20 tysiač rubloŭ.
Napiaredadni kancertu «NN» sustrełasia z Nastaj Niakrasavaj.
«Takaja muzyka nam nie padychodzić»
«My chvalujemsia — nam padajecca, što ludzi čakajuć niejkaj nievierahodnaj siensacyi, — kaža Nasta. — Adnak my ž nie majem niejkaha šoŭ, ci čahości takoha kštałtu. Ja nie viedaju, kolki ludziej pryjdzie — pałova zały ci čverć. Chaj budzie tolki adzin hladač, ale my syhrajem».
Adnak muzykam ciažka ŭjavić vystup FolkRoll u kaviarni ci kłubie ź pivam — najbolš raspasiudžanych u sučanaj Biełarusi kancertnych placoŭkach.
«Jak tolki haspadary takoha kłuba ci kaviarni ŭklučać «Vir», jany skažuć: «Takaja muzyka nam nie padychodzić». Ja ž tam kryču, šapču, varažu — chłopcy i dziaŭčaty varožać. Dy i my peŭna nie zmahli b vystupać, kali
Kłasna było b syhrać kancert u piačory, dzie huk hłybinny, daloki, i recha z hłybini kožny tvoj huk šmatrazova paŭtaraje.Voś takaja placoŭka była b idealnaj dla našaj muzyki».
Minsk i jaho hučańnie
Nasta nie ličyć biełaruskuju publiku zakrytaj dla novaha, adnak biełaruskaja situacyja nakładaje adbitak i na muzyčnuju śfieru. I havorka tut nie tolki pra palityku.
«Kali pryjazdžaješ u Minsk, to adčuvaješ, nakolki
Dobrym kanceptam było b toje, kab hrała ŭ mietro niejkaja muzyka, ci moža huk vadaspadu, ci ptušynyja śpievy ŭ lesie — kab byli roznyja huki.Na vulicy, jak ja razumieju, taksama ciažka hrać u Minsku. I takim čynam niama artystyčnaj prastory. A patencyjnych prastoraŭ u Minsku vielmi šmat. U varšaŭskim Instytucie muzykałohii, dzie ja vučusia, ludzi stvarajuć takija prajekty — časam navat pieranosiacca ŭ časie, apisvajuć hukami horad. Naprykład, «Huk Varšavy
Kamientary